LONDÝN. Euro stratilo príťažlivosť pre krajiny strednej a východnej Európy s voľne plávajúcou menou. Na príčine je grécka úverová kríza, v dôsledku ktorej náklady týchto krajín na obsluhu dlhov klesli pod úroveň niektorých štátov eurozóny.
Grécke problémy tak zastavili "voľnú jazdu" eura naprieč regiónom strednej a východnej Európy. Česká republika si v súčasnosti vďaka svojej mene dokáže požičať peniaze na trhoch za nižšie úroky ako napríklad Írsko či Španielsko.
Aj Maďarsko, ktoré musel pred bankrotom v roku 2008 zachraňovať Medzinárodný menový fond, má nižšie náklady na úvery ako Grécko, upozorňuje hlavný analytik ING banky v Londýne Charles Robertson.
Posilňovať by mala česká koruna a zlotý To však môže mať za následok, že tieto štáty sa prestanú snažiť o splnenie prísnych kritérií, ktoré sú podmienkou na zavedenie eura. A zároveň Európska únia môže pod vplyvom gréckej dlhovej krízy ešte sťažiť podmienky vstupu do eurozóny.
Flash Player 9 or higher is required to view the chart
Click here to download Flash Player now
View the full FOREX:EURUSD chart at Wikinvest
Okrem toho, keď zavedenie eura prestane byť prioritou krajín nášho regiónu, môže ich to lákať, aby v snahe o zabezpečenie rastu ekonomiky a zamestnanosti znehodnocovali svoju menu, zvlášť v prípade, keď bude Európa stagnovať.
ING odhaduje, že poľský zlotý bude z dlhodobého hľadiska posilňovať a možno aj česká koruna, aj keď v prípade forintu či rumunského lei to podľa Robertsona nie je také isté.
Španielska banka ťahá euro nadol Euro aj dnes pokračuje v poklese. Na príčine sú obavy o bankový systém eurozóny po prevzatí menšej regionálnej španielskej banky CajaSur centrálnou bankou krajiny, ktoré znervóznilo investorov a obrátilo ich pozornosť k "bezpečnejším" menám, ako sú americký dolár, japonský jen, či švajčiarsky frank.
Kurz spoločnej európskej meny dnes do 10.22 klesol o percento na 1,2230 dolára za euro.
Hodnota eura sa oproti doláru len v priebehu tohto mesiaca prepadla o 7 percent. Podľa analytikov psychologicky dôležitou hranicou, na ktorej by sa pád eura mohol zastaviť, je 1,2000 dolára za euro.
Euro dnes oslabilo aj oproti japonskému jenu na 109,78 jenu za euro, čo je blízko osemročného minima.
Klesajú aj indexy Geopolitické napätie a finančná a dlhová kríza vystrašili investorov. Akciové indexy po celom svete padajú. Ázijská burza klesla na 10-mesačné minimum a po svojom otvorení začali prudko padať aj americké indexy.
Globálny index FTSE All-World sa znížil o 1,9 percenta, cena ropy padla o 3 doláre a euro pokračuje v oslabovaní. Investori strácajú chuť riskovať a sťahujú svoje prostriedky do bezpečných prístavov, kupujú teda doláre a americké vládne dlhopisy.
Napoludnie bol londýnsky index FTSE 100 v strate 2,52 percenta, nemecký Dax 2,46 percenta a francúzsky Cac až 3,17 percenta. Predtým sa prudko prepadli ázijské indexy. Juhokórejské a japonské akcie negatívne reagovali na to, že Severná Kórea vyhlásila stav bojovej pohotovosti.
Index FTSE Asia-Pacific klesol o 3,1 percenta a dostal sa na 10-mesačné minimum. Soulský index Kospi uzavrel o 2,8 percenta nižšie a tokijský Nikkei 225 o 3,1 percenta. Posilnenie jenu bolo dodatočným negatívnym faktorom pre japonské akcie.
Londýnsky FTSE 100 sa prepadol o viac než 10 percent v priebehu približne mesiaca, keď predtým 22. apríla dosiahol 22-mesačné maximum.
Akcia banky OTP sa prepadla o desatinu, dočasne ju stiahli z obchodovania Budapeštianska burza dočasne pozastavila obchodovanie s akciami banky OTP potom, ako sa prepadli o 10 %, informovala burza na svojej internetovej stránke www.bet.hu. Obchodovanie s nimi bolo krátko potom obnovené.
Akcia OTP, ktorá je najväčšou komerčnou bankou v Maďarsku, sa o 15.51 SELČ predávala za 5330 HUF (19 eur), čo je o 10,1 % menej než v pondelok (24.5.) na konci obchodovania. Hlavný maďarský index stratil niečo cez 4 %.
Komisia chce zdaniť banky Zrak europoslancov sa začal upierať na banky. Eurokomisii sa nepozdáva predstava, že by niektorá z európskych vlád mala v budúcnosti opäť sanovať banky. Bolo to tak po páde americkej investičnej banky Lehman Brothers v septembri 2008.
Európska komisia má podľa Financial Times dnes predstaviť návrh, podľa ktorého by členské štáty únie, teda aj Slovensko, mali od bánk vyberať extra príspevok pre prípad, že by niektorá z nich v budúcnosti padla. Špeciálny fond, do ktorého budú príspevky plynúť, má byť oddelený od štátneho rozpočtu.
Debata o špeciálnom zdanení bánk v Európe nie je nová. Švédsko zaviedlo vlani stabilizačný fond. Banky budú doňho prispievať, ak jeho výška nebude dosahovať 2,5 percenta HDP. Takzvanú daň solidarity pre banky plánuje aj Rakúsko. Má zvýšiť motiváciu na poskytovanie úverov domácnostiam a podnikom a zvýšiť náklady na špekulácie.
Slovenská banková asociácia návrh nepozná. „Extra príspevky a vytváranie stabilizačného fondu však nezabránia vzniku krízy v budúcnosti. Naopak, s existenciou podobných fondov sa spája riziko morálneho hazardu,“ vraví analytik asociácie Marcel Laznia. Ani analytik INESS Juraj Karpiš nepovažuje extra zdanenie bánk za šťastné, lebo znižuje ich motiváciu správať sa zodpovedne.
„Lepším riešením je riadená likvidácia nezodpovedných bánk.“ Rezort financií návrh nekomentoval. „To je už otázka na ďalšiu vládu,“ povedal jeho hovorca Miroslav Šmál.
