Brusel predstavil nový trest pre banky. Majú platiť špeciálnu daň. Ekonómovia varujú, že tento trest prenesú na klientov.
BRATISLAVA. Banky v únii by podľa Bruselu mali platiť špeciálnu daň, oznámila to dnes Európska komisia. Peniaze z tejto dane budú prúdiť do záchranných fondov. Tie majú pomáhať bankám v núdzi a zabrániť, aby sa im na problémy skladali daňoví poplatníci. Fond by mala mať každá krajina únie. Brusel chce z tejto dane získať vyše sto miliárd eur.
Eurokomisár pre vnútorný trh Michal Barnier sa domnieva, že špeciálne fondy posilnia finančný systém a zabránia ďalšej kríze. Ekonómovia však návrh považujú za populizmus, nesúci sa na vlne nenávisti proti bankám, ktoré sú obviňované z toho, že zapríčinili krízu.
Varujú aj pred morálnym hazardom. Banky aj klienti sa totiž môžu spoliehať na to, že štát cez fond zasiahne a budú sa správať menej zodpovedne.
Znečisťovateľ a populizmus
„Je neprípustné, aby daňoví poplatníci naďalej znášali vysoké náklady na záchranu bankového sektora. Nemali by stáť v prvej línii. Zastávam princíp: znečisťovateľ platí,“ zdôvodňuje svoj návrh Barnier.
Zatiaľ však nie je jasné, aká vysoká daň bude, či ju banky budú platiť zo zisku, alebo z aktív. Ani to, či bude príjmom štátnych rozpočtov, alebo špeciálnych záchranných fondov.
„Vidím v tom prejav populizmu. Tí, ktorí podporujú osobitnú daň pre banky, chcú naoko ukázať, ako chránia záujmy klientov a ako chcú zabrániť bankám v údajnej protispoločenskej činnosti,“ vraví profesor Oto Sobek z Ekonomickej univerzity.
Fond by mal kryť iba časť nákladov, ak by sa banka dostala do problémov, myslí si riaditeľ inštitútu Ineko Peter Goliaš. Tým by sa predišlo riziku, že banky sa budú spoliehať na fond, a viac riskovať. Rovnako aj klienti budú menej opatrne vyberať, do ktorej banky si uložia peniaze. Barnier tvrdí, že eurokomisia si toto riziko uvedomuje: „Fond sa nebude používať na posilňovanie bánk v konkurze, ale na uľahčenie metodického riešenia konkurzu.“
Sobek si myslí, že ak únia daň zavedie, odnesú si to klienti cez vyššie poplatky alebo cez úroky. Rovnaký názor má aj český minister financií Eduard Janota, ktorý sa k návrhu stavia zdržanlivo. „Bankový sektor na Slovensku je v dobrom stave a nepotrebuje nijakú pomoc,“ naznačuje postoj nášho ministerstva financií Miroslav Šmál s tým, že konečné slovo k bankovej dani dá až nová vláda.
Možno už o rok
Banky sú proti novej dani, komentovať ju však odmietajú s tým, že nepoznajú detaily. Podľa analytika Slovenskej bankovej asociácie Marcela Lazniu je preto predčasné hovoriť, či by sa nová daň odrazila na poplatkoch a úrokoch pre klientov.
Komisia chce budúci mesiac predstaviť návrh ministrom financií únie a na summite štátov G20. Daň by sa mala platiť od polovice budúceho roka. Musia s ňou však súhlasiť šéfovia vlád členov únie.
