BRATISLAVA. Dva týždne pred voľbami majú strany jasno. Všetky, ktoré majú šancu byť v budúcom parlamente, tvrdia, že treba znižovať deficit rozpočtu.
Mnohé dokonca podporujú, aby sa nárast dlhu obmedzil ústavnou hranicou. Opozícia hovorí, že verejné financie sa začali uberať gréckou cestou. Napriek tomu ani jedna zo strán nevie konkrétne povedať, kde a ako bude šetriť, alebo či zvýši dane. V programoch to chýba.
Sľuby zakrývajú realitu
Analytici však upozorňujú: ak sa rozpočet a ekonomika nemajú dostať do ťažkostí, nevyhneme sa výrazným škrtom, sociálne dávky pritom nezostanú bokom a možno príde na rad aj zvyšovanie daní. „Je to rok dvoch rozdielnych polčasov. Inak je to teraz a inak to bude zrejme po voľbách,“ hovorí analytik ČSOB Marek Gábriš.
Ak nechce Slovensko vystrašiť trhy a predražiť vládny dlh, musí splniť to, k čomu sa zaviazalo. Teda znížiť tento rok deficit verejných financií na 5,5 percenta HDP s tým, že do roku 2012 sa dostaneme pod bruselské tri percentá.
„Najefektívnejšie by bolo zvýšiť DPH, zrušiť vianočný príspevok a viazať výdavky v štátnom rozpočte,“ odporúča politikom Gábriš.
To sa však nepodarí, ak najväčšie politické strany budú trvať na svojom. Smer napríklad láka starších voličov na trinásty dôchodok, zachovanie sociálnych výdobytkov tejto vlády či na možnosť nižšej DPH. HZDS vraj zvýši prídavky na deti o 50 percent, na rodičov chce zapôsobiť aj návrhom zvýšiť príspevok pri narodení prvých troch detí na tisíc až dvetisíc oproti súčasným 800 eurám.
Trinástym dôchodkom konkuruje Smeru aj SNS a SMK. Ani ostatní nechcú zostať v úzadí. SDKÚ a KDH majú tiež svoje sociálne ťaháky.
SDKÚ by rada predĺžila materskú dovolenku na rok a zvýšila materský príspevok na 100 percent čistého platu. V talóne má aj dvojročné prázdniny v splácaní hypoték po narodení dieťaťa.
KDH chce zas zvýšiť daňový bonus na deti do 6 rokov či oslobodiť od zdanenia niektoré investície domácností od daní alebo daňové prázdniny pre novomanželov.
Odpoveď, odkiaľ sa to všetko zaplatí, keď v rozpočte sa tento rok rysuje diera za vyše 4 miliardy eur, volebné programy nedávajú.
„Strany vo svojich programoch ignorujú skutočnosť, že schodok štátneho rozpočtu dosahuje tretinu príjmov vlády,“ kritizuje v prieskume inštitútu Ineko neúprimnosť straníckych programov analytik Radovan Ďurana z Iness.
Pravda bez diktafónu
Fakt, že pre úspory sa pravdepodobne mnohým ľuďom zníži životná úroveň, nie je v programoch ani na bilbordoch.
„Ak by som si chcel vybrať stranu, ktorú vo voľbách podporím na základe toho, či má ucelený program, ako dostať verejné financie v priebehu štyroch rokov na vyrovnanú úroveň bez zvyšovania daní a odvodov, tak si vybrať nemôžem,“ povedal Ďurana.
Pozitívnou skutočnosťou zostáva, že tak koaličné, ako aj opozičné strany si uvedomujú, že bude treba šetriť. Novinárom to však otvorene priznávajú, len keď vypnú diktafóny.
