MOSKVA.
"Prvým krokom by mohlo byť vytvorenie spoločného podniku, v ktorom by obe spoločnosti vlastnili po 50 %. Teraz je nevyhnutné vymedziť, ktoré aktíva obe strany vložia do spoločného podniku," uviedol šéf Gazpromu Alexej Miller.
S prekvapivým návrhom na zlúčenie Gazpromu a Naftogazu prišiel koncom apríla na medzivládnej konferencii v Soči ruský premiér Vladimir Putin. Podľa energetických expertov by to bol z ekonomického hľadiska nevhodný krok a išlo by jednoznačne iba o "geopolitickú akciu". Ak by k tomu došlo, Rusko by získalo kontrolu nad ukrajinskou sieťou plynovodov, ktorá je kľúčová pre dovoz ruského zemného plynu do Európy.
Proti spojeniu oboch spoločností sa v polovici mája postavil aj ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. "Čo sa týka fúzie s Gazpromom, pre nás by bola zaujímavá dohoda o rozdelení podielov v pomere 50 ku 50, ale k tomu nedôjde, pretože Gazprom s tým nikdy nebude súhlasiť," konštatoval Janukovyč v exkluzívnom rozhovore pre BBC. "Rusko to nebude chcieť urobiť. Ale pre nás fúzia za iných podmienok nie je možná," spresnil.
Ukrajina sa podľa Janukoviča podelí o kontrolu nad plynovodnou sieťou len výmenou za investície do ich modernizácie, pričom na modernizácii by sa malo podieľať Rusko rovnako ako Európska únia. Investori získajú podiel na majetku v závislosti od výšky investície. Úplné prevzatie kontroly nad plynovodom zo strany Ruska však nepripadá do úvahy, dodal Janukovyč.
Lukašenkova ponuka nie je pre nás zaujímavá, zareagoval Sečin
Ruský vicepremiér pre energetiku Igor Sečin v piatok označil ponuku Minska týkajúcu sa kontroly nad bieloruskými plynovodmi za nedostatočnú a pre Moskvu neatraktívnu. Sečin takto zareagoval na štvrtkovú prekvapujúcu ponuku zo strany bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý ruskému energetickému gigantu Gazprom ponúkol kontrolný, 51-percentný podiel akcií v plynárenskom monopole postsovietskej republiky. Výmenou za to však Lukašenko požaduje lacnejší zemný plyn. Zástupca premiéra Vladimira Putina však uviedol, že Moskve stačí súčasný 50-percentný podiel v Beltransgaze, ktorý kúpila v roku 2006. "Zaplatili sme 2,5 miliardy dolárov, čo považujeme za prehnanú cenu, a ďalší nákup akcií pre nás nemá veľký význam," dodal Sečin. Podobný postoj zaujal ešte vo štvrtok aj ruský minister pre energetiku Sergej Šmatko
Lukašenko vo štvrtok vyhlásil, že Bielorusko je ochotné vzdať sa kontroly nad svojou plynovodnou sústavou výmenou za zníženie ceny za ruský zemný plyn. Bieloruský líder, ktorý má veľký záujem o lacnejší plyn, zároveň podotkol, že rovnaká ponuka by platila aj pre ropnú rafinériu Mozyr, no za "dobrú cenu". Jeho štvrtková ponuka však podľa tamojších pozorovateľov iba reflektuje veľmi zlú ekonomickú situáciu bývalej republiky Sovietskeho zväzu, keď sa tá vzdáva svojho bohatstva.
Gazprom minulý týždeň obvinil Bielorusko z neplatenia celej sumu za dodávky plynu a zvyšovania svojho dlhu. Minsk od začiatku roka platí za tisíc kubických metrov plynu 150 dolárov a nie 169, ktoré mu Gazprom účtoval v prvom štvrťroku, a 185 dolárov, ktoré účtuje v priebehu druhého kvartálu. Dlh Bieloruska tak podľa Rusov už vzrástol na 192 miliónov dolárov. Spomedzi všetkých zákazníkov Gazpromu pritom Bielorusi platia za plyn najnižšiu cenu.
SITA.
