ATÉNY. Dôvodom je na jednej strane pretrvávajúce napätie medzi Gréckom a Tureckom, ktoré od roku 1974 takmer viedlo k trom vojnám medzi štátmi (oba sú pritom členmi NATO), ale aj tlaky najväčších záchrancov Grécka z Európskej únie, aby krajina pokračovala v zbrojárskych kontraktoch.
Súčasná finančná kríza donútila Grécko zoškrtať veľký objem štátnych výdavkov a objavili sa hlasy aj na zníženie výdavkov na zbrojenie. Iróniou však je, že niektoré z krajín, ktoré schválili záchranné balíčky pre Atény a ktoré tlačili na Grékov, aby prijali tvrdé úsporné kroky zasahujúce do platov, dôchodkov aj daní, naďalej trvajú na tom, aby zadlžená krajina od nich nakupovala drahé stíhačky a bojové lode.
Grécko vydalo na zbrojenie v roku 2008 viac než 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Je to viac než vynakladá na armádu ktorákoľvek krajina Európskej únie a napríklad aj Turecko, pre ktoré Gréci trvale výrazne zbroja. To investovalo do zbrojenia v roku 2008 okolo 1,8 % HDP.
Podpredseda gréckej vlády Theodoros Pangalos v polovici mája počas historickej návštevy tureckého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana v Grécku uviedol, že je to bohužiaľ najmä pre obavy Grékov z možného konfliktu a rovnaký imaginárny problém majú aj Turci. Podobne aj Erdogan sa vyjadril, že krajiny by mali obmedziť zbrojenie a ušetrené peniaze investovať do iných oblastí. K reálnym krokom v tomto smere však nedošlo.
Francúzsky poslanec Európskeho parlamentu Daniel Kohn-Bendit však išiel ešte ďalej a tento mesiac obvinil vedenie Francúzska a Nemecka z toho, že ako podmienku poskytnutia finančnej pomoci Grécku si stanovili pokračovanie v rokovaniach o nákupoch zbraní.
"Za posledné tri mesiace sme donútili Grékov potvrdiť niekoľko zbrojárskych kontraktov za miliardy eur: francúzske fregaty, vrtuľníky, lietadlá či nemecké ponorky. To je farizejstvo," povedal na jednej z tlačových konferencií Cohn-Bendit. Ako dodal, Francúzsko a Nemecko tak chcú na Grékoch ďalej zarábať, čo obe vlády ihneď odmietli.
Grécky minister obrany Evangelos Venizelos informoval, že Grécko chce tento rok znížiť náklady v sektore obrany až o 25 %, no nedotkne sa to programov v oblasti štátneho obstarávania.
Grécka vláda tvrdí, že krajina potrebuje 40 bojových lietadiel, pričom ako Francúzsko, tak Nemecko by chceli z kontraktu najväčší podiel. Nemci chcú, aby Gréci kúpili stíhačky Eurofighter, ktoré vyrába konzorcium firiem z Nemecka, Talianska, Španielska a Británie a Francúzi majú záujem o predaj svojich stíhačiek Rafale vyrábaných firmou Dassault.
Podľa marcovej štúdie Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) najviac Grékov zbraňami zásobuje Nemecko. Táto krajina dodala Aténam minulý rok 35 % z celkového objemu nakúpených zbraní. Z pohľadu Nemecka je Grécko druhým najväčším zákazníkom v nákupe jeho zbraní (Berlín do Grécka predáva ročne okolo 13 % produkcie) a paradoxne, tým najväčším je Turecko, pre ktoré Gréci udržujú svoj obranný rozpočet taký vysoký.
Francúzsko okrem toho rokuje o predaji šiestich bojových fregát FREMM gréckemu vojenskému námorníctvu, ktoré patroluje v Egejskom mori a podieľa sa aj na medzinárodných akciách proti pirátom. O predaj fregát Grécku má opäť záujem Nemecko a okrem týchto dvoch krajín by údajne chceli svoje produkty predať Grékom aj Španielsko a Holandsko, všetko krajiny, ktoré Grékom schválili záchranné úvery na udržanie krachujúcej ekonomiky nad vodou.
Informovala o tom agentúra AP.
