BRATISLAVA. Firma spojená s vranovským podnikateľom Ignácom Ilčišinom, spoločnosť Gajus, nie je vlastníkom sto kusov akcií slovenského prepravcu ropy Transpetrol.
Takéto tvrdenie vyslovila sudkyňa Krajského súdu v Košiciach Slávka Maruščáková. Ministerstvo hospodárstva aj so svojím právnym zástupcom Martinom Krivákom (na snímke) sú „veľmi šťastní“.
Súd totiž podľa ministerstva uznal, že „akcie Transpetrolu nemohli byť v roku 1998 predmetom exekúcie a ich vlastníkom mohla byť len Slovenská republika“.
Spor o určenie vlastníckeho práva k sto kusom akcií začal pred deviatimi rokmi. „My sme naliehali, aby súd vydal rozhodnutie, nech je akékoľvek,“ povedal Krivák. Dodáva, že konečne to bolo možné, pretože firma Gajus prestala robiť obštrukcie. Za firmu totiž začal komunikovať správca konkurznej podstaty.
Jeden za všetkých
Gajus pred trištvrte rokom vyhlásil na seba konkurz, pre nedostatok majetku ho však sudca v Prešove zamietol. Na podnet ministerstva financií sa však konkurz opäť otvoril a pokračuje.
Tým firma „ožila“ pre súdne konanie. Do veriteľského výboru Gajusu sa dostali ministerstvo financií, Fond národného majetku (FNM) a Slovenský plynárenský priemysel. Právnikom rezortu financií a teda zástupca veriteľa Gajus je Martin Krivák.
Ten zastupuje aj ministerstvo hospodárstva v spore o Transpetrol. Krivák tak vystupuje na oboch stranách sporu – ako zástupca odporcu i navrhovateľa.
V Krivákovej advokátskej kancelárii si veriteľský výbor zvolil správcu konkurznej podstaty firmy Gajus. Vybrala si spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná.
Správca zastupuje záujmy veriteľov. „Za Gajus sa na súde zúčastnil správca, ktorý mal záujem o rozhodnutie,“ povedal Krivák. V Slovenskej správcovskej a reštrukturalizačnej sa nám nepodarilo spojiť s nikým kompetentným.
Ministerstvo financií a FNM sa do veriteľského osadenstva dostali podľa Ignáca Ilčišina podvodom. Uplatňujú si podľa neho trovy z právnych sporov, ktoré ešte neboli právoplatne ukončené. Ide o pohľadávky za skoro 600–tisíc eur.
Krivák priznáva, že si uplatňovali nevyplatené trovy konania, nepovedal, z ktorých sporov by mali byť. Odmietol však, že by išlo o neukončené veci. „Boli to pohľadávky, ktoré už boli v štádiu exekúcie,“ tvrdí.
Správne rozhodnutie
Argumenty, z ktorých Krajský súd v Košiciach pri rozhodnutí v prospech štátu vychádzal, nasvedčujú podľa ministerstva, akým smerom by sa mohlo ďalšie rozhodovanie všeobecných súdov v tejto kauze uberať. Sporov je v tomto prípade niekoľko desiatok.
Sudkyňa Slávka Maruščáková v odôvodnení, prečo rozhodla tak, ako rozhodla, napísala, že „videla procesnoprávne nedostatky“.
„Uznala argument, že nie je možné, keď akcie patria iba do výlučného vlastníctva štátu, aby ich exekúciou nadobudol Gajus a spol.,“ povedal Krivák.
Kto je sudkyňa?
Keď sa hovorilo prvýkrát o záujme Štefana Harabina o post predsedu Najvyššieho súdu, počítalo sa s Maruščákovou na stoličku ministerky spravodlivosti.
„Podľa medializovaných informácií by ministra mohla nahradiť sudkyňa Krajského súdu v Košiciach Slávka Maruščáková, ktorá mala byť spolu s Harabinom kandidátkou na post šéfa rezortu už po voľbách,“ napísali v októbri 2006 Hospodárske noviny.
Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sa môžu ešte účastníci odvolať. Advokát štátu Martin Krivák na to nemá dôvod. Pokúsi sa o to Ilčišin: „Verím, že to vyhráme, ale bude to trvať roky.“
V hre o Transpetrol je pritom ešte aj americký fond Cappa Fund III, ktorý odkúpil 34–percentný balík akcií od českých majiteľov. Tí ho získali od Ilčišinovcov.
Sú súdy aj za Ilčišina
Podnikateľa uznali za vlastníka akcií slovenské aj české súdy.
BRATISLAVA. V prospech nárokov podnikateľa Ignáca Ilčišina a spol. na 34–percent akcií Transpetrolu už rozhodlo niekoľko slovenských súdov. Najnovšie mu za pravdu dávajú aj Česi.
Ilčišin má v rukách rozhodnutie Najvyššieho súdu aj dva nálezy Ústavného súdu, ktoré hovoria, o tom, že bol právoplatným vlastníkom akcií Transpetrolu.
V jeho prospech rozhodol aj Okresný súd Bratislava I, ktorý ho poveril zvolať mimoriadne valné zhromaždenie Transpetrolu. Tým uznal jeho akcionárske práva. Sudkyňa Angela Balázsová, ktorá tak rozhodla, bola disciplinárne stíhaná.
Spor o balík akcií slovenského prepravcu ropy sa začal tým, že Daňový úrad zablokoval budovu firmy ILaS z ilčišinovskej rodiny. Tá prišla o možnosť ju odpredať.
Okresný súd vo Vranove uznal, že ILaSu vznikla pohľadávka vo výške 34 miliónov korún. Ministerstvo financií (vtedy HZDS) ju odmietlo zaplatiť. V roku 1997 išiel návrh na exekúciu Transpetrolu.
Ako vláda plní sľub odkúpiť späť akcie Slovenských elektrární a Transpetrolu
Čo sľúbili: „Slovensko je pripravené kúpiť späť akcie Slovenských elektrární", v ktorých 66-percentnú väčšinu získal taliansky Enel. „Vláda nepripustila inú možnosť ako spätný odkup akcií do rúk štátu. Iné alternatívy sme okamžite zastavili," povedal (minister hospodárstva Ľubomír) Jahnátek.
Zdroj: Hospodárske noviny, 10.8.2006
Transpetrol má opäť celý patriť Slovenskej republike. (...) Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek včera na rokovaní so zástupcami Yukos Finance, B.V., dohodol, že firma predá svoj 49-percentný podiel slovenskej vláde. "Slovenská vláda teraz nepripustila inú možnosť ako spätný odkup," povedal po rokovaní minister.
Zdroj: SME, 10.8.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Spätné odkúpenie Transpetrolu je dobrým riešením vzhľadom na fakt, že jeho pôvodný vlastník Yukos sa dostal pod vplyv ruského štátu. Manažovať Slovenské elektrárne však zrejme lepšie zvládne spoločnosť Enel než slovenský štát.
Aká je realita? Sľub je čiastočne splnený. Akcie Slovenských elektrární späť odkúpené neboli. Minister hospodárstva však v marci 2009 podpísal zmluvu o spätnom odkúpení 49-percentného podielu Transpetrolu.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
