BRATISLAVA. Zákon o dvojakom občianstve a o Trianone je len jedným z frontov, na ktorom vláda Viktora Orbána demonštruje svoju silu. Vláda Fideszu sa netají tým, že chce míňať viac, ako to povolil Medzinárodný menový fond. Popritom vyzýva na odstúpenie vedenie Maďarskej národnej banky.
Dnešné Maďarsko je tragikomické, tvrdí Ivan Štulajter
Maďarská cesta
Fidesz už pred voľbami vyhlasoval, že je rozhodnutý zrušiť takmer všetky úsporné opatrenia vlády vtedajšieho premiéra Bajnaia. Nie je to také jednoduché. Maďarsko má pôžičku od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie, ktorú získalo pod podmienkou, že bude šetriť. Krajinu k pôžičke ešte v októbri 2008 dohnala podobná cesta, akou ide aj Grécko. Vysoké zadlženie.
Deficit verejných financií Maďarska by podľa fondu v tomto roku nemal prekročiť 3,8 percenta hrubého domáceho produktu. Podobne ako vlani. Fidesz tvrdí, že predchádzajúca vláda informácie o pravom stave rozpočtu tajila a aj preto bude deficit vyšší. Fond musí zmeniť názor, zopakoval v nedeľu v Maďarskej televízii Mihály Varga, štátny tajomník stojaci v čele úradu ministerského predsedu a ekonomický expert Fideszu.
Za „veľmi pravdepodobne reálny“ označil deficit vo výške 7 až 7,5 percenta HDP. Minister financií a hospodárstva György Matolcsy predtým hovoril o šesťpercentnom deficite.
Offshorový rytier
Vyšší deficit čaká aj centrálna banka. Podľa jej guvernéra Andrása Simora by mal byť vo výške 4,3 až 4,5 percenta. Podmienkou však je, že vláda nezmení rozpočtovú politiku. Varga naopak tvrdí, že nová vláda musí rozpočet prerobiť. V nedeľu zopakoval Matolcsyho výzvu, aby šéf centrálnej banky a členovia monetárnej rady odstúpili.
Orbán ešte pred voľbami nazval Simora „offshorovým rytierom“. Narážal na to, že Simor mal vlastniť offshorovú firmu na Cypre. Simor, ktorý je na čele maďarskej centrálnej banky od marca 2007, to však v aprílovom komuniké poprel.
Podľa analýzy bankovej skupiny BNP Paribas môže mať akékoľvek napätie medzi vládou a centrálnou bankou vážny vplyv na trh s forintom a vyvolať obavy Európskej únie a menového fondu.
Vláda ani cez slovné útoky neprinútila centrálnu banku, aby pokračovala v uvoľňovaní menovej politiky. Základnú sadzbu ponechala v pondelok na úrovni 5,25 percenta. Banka tak reagovala na skutočnosť, že riziková prirážka Maďarska rastie už celé týždne a zhoršuje sa inflačný výhľad.
Orbán má rád Varšavu
BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Viktor Orbán sa včera vybral na prvú zahraničnú cestu vo funkcii nového maďarského premiéra – do Poľska. Podľa hovorcu Pétera Szijjártóa išiel najprv do Poľska, pretože strategickým cieľom Maďarska je posilnenie stredoeurópskej spolupráce, v rámci ktorej je mimoriadne dôležitá spolupráca maďarsko-poľská. Obe krajiny budú navyše budúci rok za sebou predsedníckymi krajinami Európskej únie.
Poľsko a Maďarsko v tom čase vytvoria zvláštnu bilaterálnu spoluprácu, oznámil včera Orbán na tlačovke s poľským kolegom Donaldom Tuskom. Ten nazval spoluprácu oboch krajín príkladom pre celú úniu.
Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničia Zsolt Németh minulý rok povedal, že Orbánova vláda chce namiesto Visegrádskej spolupráce preferovať maďarsko-poľsko-rumunskú trojku.
Aleksander Kaczorowski z týždenníku Newsweek Polska však z pohľadu Varšavy tomu nedáva veľkú šancu. „Kazilo by to jej vzťahy s Českom a Slovenskom. Zaplietla by sa do vecí, do ktorých sa nemá prečo miešať, ako je spor o maďarské menšiny. Hovoriť v Poľsku o spolupráci s Rumunskom je ako hovoriť o Hornej Volte – nikto tomu nerozumie,“ povedal pre SME.
Peter Morvay
