BRATISLAVA. Formujúca sa vládna koalícia v Čechách chce byť vládou rozpočtovej zodpovednosti. České voľby boli podľa prieskumov najmä v zmysle „nechceme u nás Grécko“. To nedávno pre veľké dlhy neoficiálne zbankrotovalo.
Na Slovensku sa o šetrení v rozpočte hovorí pred voľbami len vágne. Navyše, dôležité informácie o verejných financiách zostávajú tabu. A to všetko v situácii, keď rozpočet podľa odhadov ekonómov smeruje k jednému z najvyšších deficitov v histórii Slovenska.
Ani účet, ani nový rozpočet
Už to nie je len predpoveď vývoja daní, ktorú ministerstvo financií odmieta zverejniť v obave, že by muselo priznať zlý stav rozpočtu. „V trezoroch“ ministerstva zostávajú aj ďalšie dôležité dokumenty, ktoré už dávno mali byť vonku: štátny záverečný účet za minulý rok a východiská pre budúcoročný rozpočet.
Ministerstvo argumentuje, že zverejneniu bráni finančná kríza a časté zmeny v ekonomickom vývoji. Podľa ekonómov, opozície, ale aj niektorých koaličných poslancov sa ministerstvo hrá s ohňom a ohrozuje dobré meno Slovenska v zahraničí.
„Konajú neprofesionálne a pod politickým tlakom, čo je škoda, lebo za posledné roky sa nič podobné nedialo,“ povedal ekonóm Tatra banky Juraj Valachy.
Kritika na ministerstvo neprichádza len od ekonómov. Nespokojní sú aj niektorí koaliční poslanci. „Keby sme pokračovali v netransparentnom zverejňovaní údajov, mohlo by sa to odraziť na zhoršení ratingu,“ varuje Jozef Halecký z HZDS. Upozornil, že čím dlhšie bude ministerstvo tajiť informácie, tým menej času bude na šetrenie a úspory budú musieť byť drastickejšie.
Haleckého obavy sú podľa ekonómov namieste. „Nedá sa vylúčiť, že okrem zníženia ratingu by mohla nárasť riziková prirážka z vládneho dlhu,“ povedal ekonóm Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Ďalší koaličný poslanec Rafael Rafaj zo SNS postoj ministerstva chápe, lebo s rozpočtom už nič nenarobí a zostane to na novej vláde. Napriek tomu si myslí, že „nejaký odpočet by mohli dať, už len z dôvodu, že nekončia úradníci, ale politici“.
Ministerstvo financií slová o nižšom ratingu odmieta. Bráni sa, že neporušilo žiadny zákon a všetko potrebné zverejní, keď bude mať nové makroekonomické prognózy, aby nemuselo rozpočet každú chvíľu prepočítavať. To hovorí už niekoľko mesiacov.
Vlani ministerstvo dlho nechcelo prehodnotiť predpovede a priznať, že Slovensko je v recesii. Vtedy argumentovali, že chcú dodržiavať harmonogram zverejňovania daňových a makroekonomických údajov. No teraz harmonogram ignorujú. „Tvária sa, akoby sa ich realita ani nedotýkala,“ povedal podpredseda KDH Anton Marcinčin.
Utajovanie informácií môže spôsobiť problémy aj samosprávam. Nevedia, koľko môžu dať na investície a či majú šetriť viac ako doteraz. „Zo strany rezortu je to voči samosprávam nezodpovedné,“ povedal Halecký.
Marcinčin si myslí, že Počiatkov rezort nechce o rozpočte hovoriť pre voľby. Minister by totiž musel priznať, že rozpočet je na tom zle, a potom by sa od neho očakávalo, že navrhne, ako situáciu riešiť. „Chcú sa vyhnúť odpovediam na nepríjemné otázky,“ hovorí Marcinčin.
Banky varujú investorov
Nepríjemnou skutočnosťou môže byť veľkosť rozpočtovej diery na konci roka. Ak sa nič zásadné s rozpočtom neurobí, deficit sa z vlaňajších 6,8 percenta prepadne podľa analytikov až na 7,4 percenta, čo je zhruba päť miliárd eur.
Trest za zlé hospodárenie zrejme príde o niekoľko mesiacov. Na Slovensku je po UniCredit Bank už ďalšia banka, ktorá investorom odporúča nekupovať slovenské vládne dlhopisy. Dôvod? Riziková prirážka z nich bude rásť a investori by mohli prerobiť. Pre štát to znamená, že si bude požičiavať drahšie, čo ukrojí peniaze napríklad zo školstva či sociálnych vecí.
