BANSKÁ BYSTRICA . Slováci môžu prísť o tradičnú ovčiu bryndzu aj o ovčiarstvo. Tvrdia to predstavitelia Zväzu chovateľov oviec a kôz.
Ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje na základe požiadaviek niektorých výrobcov a zväzov zmeny v Potravinovom kódexe. Bude uvažovať aj o možnosti, že uvoľní z neho podmienku, podľa ktorej bryndza musí obsahovať minimálne 50 percent ovčieho syra.
Ministerstvo tvrdí, že by mohlo umožniť slovenským producentom vyrábať viac a lacnejšej bryndze s väčším obsahom kravskej hrudky, aby mohli konkurovať lacnej bryndzi dovážanej z Poľska a Česka.
Štáty únie okrem Slovenska nemajú prikázaný podiel ovčej hrudky v bryndzi a nahrádzajú ju kravským syrom. Kravské mlieko je totiž približne štyrikrát lacnejšie ako ovčie, čo ovplyvňuje cenu výrobku.
Chovatelia oviec a kôz hovoria, že novela je nezmyselná a likvidačná. Ministerstvo podľa nich chce len vyhovieť tlakom potravinárskej lobby. Navrhujú, aby sa bryndzou mohol nazývať len výrobok, ktorý obsahuje väčšinový podiel ovčej hrudky.
„Zmena Potravinového kódexu sa pripravuje. Ministerstvo pristupuje k zmene na základe tlaku praxe. Hľadáme konsenzus a prihliadneme na všetky pripomienky a požiadavky zainteresovaných. Dnes ešte nikto nemôže hovoriť o likvidácii, keď ešte nie je jasná definitívna podoba novely Potravinového kódexu," povedala Soňa Supeková, generálna riaditeľka Sekcie potravinárstva výživy a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva.
Supeková nepovažuje zníženie podielu ovčieho mlieka v zmesnej bryndzi za likvidačné. „Naopak, umožní to našim výrobcom vyrábať bryndzu s nižším obsahom tak, ako to môžu poľskí a českí výrobcovia, ktorí ju k nám dovážajú za dampingové ceny. To znamená, že objem výroby by sa mal zvýšiť. Nemôžeme zakázať dovoz bryndze len kvôli nižšiemu podielu ovčej hrudky," dodala.
Bryndza je niečo iné
„Pre Boha! My Slováci ideme sami proti sebe. To je choré. Nech si každý vyrába čo chce, ale, nemôže to nazývať bryndzou. Zákazník potom nevie, čo kupuje, lebo obsah ovčieho syra v bryndzi sa na etiketách neuvádza," zareagovala súkromne hospodáriaca roľníčka Oľga Apoleníková z farmy Pružina.
Apoleníková roky vyrába v Pružine pravú ovčiarsku bryndzu z čistého nepasterizovaného ovčieho mlieka a zatiaľ sa jej darí. Roľníčka tvrdí, že jedine ovčia bryndza je skutočne tradičný a zdravý produkt, čo potvrdili aj výskumy. Postupne to vysvetľuje aj svojím zákazníkom.
Súkromne hospodáriaca roľníčka si nevie predstaviť, čo sa stane s bryndzou, ak prejde novela Potravinového kódexu. Tvrdí, že už ani teraz niektorí výrobcovia a dovozcovia nedodržiavajú kódexom stanovený pomer ovčieho syra. Apoleníkovej obavy potvrdzujú aj štatistiky Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne.
Ústav analyzoval bryndzu a zistil, že väčšina kontrolovaných vzoriek mala nižší obsah ovčej hrudky, ako stanovuje norma. Pri kontrole 11 druhov bryndze spĺňali požiadavku nadpolovičného podielu ovčieho syra dva druhy bryndze.
Výrobcovia na novelu tlačia
Veľkí výrobcovia bryndze čakajú rýchle prijatie novely Potravinového kódexu. Dovážaná bryndza podľa nich totálne zdeformovala trh aj ceny a súčasný kódex slovenským výrobcom neumožňuje konkurovať napríklad Čechom a Poliakom.
Sven Harman, konateľ Bryndziarne a syrárne v Zvolenskej Slatine, tvrdí, že Slovenská bryndza ani ovčiarstvo nezaniknú. Úprava kódexu, a to buď vypustenie definície bryndze, alebo povinnosť vyznačovať na obale výrobku (dnes to nie je) percentuálny podiel ovčej zložky, len umožní bryndziarom konkurovať dovážanej lacnej bryndzi.
„Z členskej krajiny EÚ môže importér pod názvom bryndza vyrobiť a doviezť na Slovensko všetko, čo len vzdialene pripomína bryndzu, napríklad s päť percentným alebo nulovým obsahom ovčiny. Čiže kravský tvaroh s názvom bryndza. Vzhľadom na neporovnateľne nižšiu cenu, bryndzu vyrábanú na Slovensku postupne vytlačí z pultov, pretože pri obsahu viac ako 50 percentného podielu ovčej zložky sa stane naša bryndza nepredajnou," upozorňuje konateľ bryndziarne.
Harman vidí budúcnosť jasne. Keď bude spoľahlivá metóda na určenie podielu ovčej hrudky, slovenskej bryndzi sa začne dariť.
Spotrebitelia si vyberú, či chcú kvalitu alebo lacné zmätky. Keď budú vedieť, či kupujú kvalitnú Slovenskú ovčiu bryndzu, alebo kravský tvaroh nazvaný bryndza, rozhodnú sa pre ovčiu.
Spor o metódu
Slovensko má vypracovanú metódu na určovanie percentuálneho podielu ovčieho a kravského syra v bryndzi. Ministerstvo a Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne však nemajú zhodný názor na jej použiteľnosť.
Jeden z garantov metódy Róbert Germuška tvrdí, že akreditovaná a validovaná metóda je v poriadku a spĺňa podmienky na výkon úradnej kontroly. Na metóde pracovali od roku 2007.
„Metóda bola pôvodne vyvinutá profesorom Mayerom na Poľnohospodárskej univerzite vo Viedni a na našom pracovisku zavedená do praxe. Metodiku sme priebežne odskúšali a konzultovali s odborníkom Jánom Kresákom z Liptovskej mliekarne. Skúšku akreditovala Slovenská národná akreditačná služba, a tak spĺňa kritéria podľa normy ISO 17025 na výkon úradnej kontroly. O tejto metóde pochybuje už len ten, kto nedodržuje správny technologický postup a nahrádza kvalitnú, ale drahú ovčiu surovinu často nedostupnú, za lacnejší kravský hrudkový syr," hovorí Germuška.
Generálna riaditeľka Sekcie Soňa Supeková oponuje. Tvrdí, že metóda bola v minulom roku uverejnená v rozpore so zákonom a momentálne prebieha legislatívna procedúra, aby ju z vestníka vymazali.
„Metóda má chybovosť plus mínus 15 percent, čo je neprípustné. Pri určovaní podielu jednotlivých syrov v bryndzi je to veľmi veľa," konštatuje generálna riaditeľka.
Supeková tvrdí, že Slovensko vyvíja novú presnejšiu metódu, ktorá by mala mať chybovosť od 0,5, do 1,5 percenta. Pokiaľ nebude validovaná a akreditovaná, nechcela ju bližšie špecifikovať.
Poliaci zaplavili trh lacnou bryndzou
Tatranská či Beskydská bryndza z nižším obsahom ovčej hrudky zaplavila pulty predajní a zdá sa, že ministerstvo reaguje práve na tento trend. Je lacnejšia o dva až tri eurá na kilogram oproti pravej ovčiarskej bryndzi, ale obsahuje len desať až tridsať percent ovčej hrudky. V Tatranskej dokonca zistili nedávno údajne len tri percentá.
Štátna veterinárna a potravinová správa v decembri uplynulého roku vydala zákaz na dovoz Tatranskej bryndze z Poľska. Dovozca sa odvolal a o platnosti, či neplatnosti rozhodnutia rozhoduje ministerstvo pôdohospodárstva.
Ľudovít Urbanovský, člen predstavenstva Združenia chovateľov oviec a kôz hovorí, že zmena kódexu bude tragédiou pre slovenské ovčiarstvo.
„Ak sa zmení kódex, bude to výsmech slovenskému ovčiarstvu a jeho likvidácia. Budeme vyrábať menej mlieka, klesne jeho cena a znížia sa stavy oviec. Výrobok, ktorý sa bude predávať, nenazývajme bryndza a už vôbec nie slovenská, pretože to už nebude bryndza," reaguje na pripravovanú novelu.
Pridáva sa k nemu aj Igor Nemčok, predseda združenia. „Zníži sa spotreba ovčieho mlieka. V prípade presadenia tohoto návrhu dospejeme k postupnému zániku chovu mliekových oviec na Slovensku. Ministerstvo sme na to upozornili," dodáva.
Bryndza s názvom Slovenská je pod ochranou Európskej únie od polovice roku 2008, keď ju Európska komisia zapísala do registra chránených zemepisných označení. Slovenská bryndza bola našim tretím chráneným výrobkom zapísaným v euroregistri po Skalickom trdelníku a Slovenskej parenici.
Podobný osud ako bryndzu môže postihnúť aj žinčicu, ktorú budú môcť vyrábať po navrhovanej zmene kódexu aj z kravského alebo kozieho mlieka. Chovatelia upozorňujú, že ak zmena prejde, ovčiarske výrobky stratia svoj charakter a jedinečnosť. Navyše sa tým znížia ich probiotické účinky, ktoré odborníci označujú za liečivé.
Na Slovensku sa ročne vyrobí okolo štyri tisíc ton bryndze. Spotreba tradičného slovenského výrobku je nízka a odhadujú ju na len okolo 40 dekagramov na osobu za rok. Klesá aj počet oviec. Za niekoľko desaťročí stavy klesli o viac ako 200 tisíc, na terajších 370 tisíc kusov.
