Hoci ekonomika v prvom štvrťroku výrazne vzrástla, nie je dôvod na predčasný optimizmus. Kríza stále zúri. Miera nezamestnanosti je najvyššia za posledné štyri roky. Pozitívnou správou je, že nezamestnaných by už nemalo pribúdať.
BRATISLAVA. Ekonomike sa darí, ale zatiaľ len na papieri. Slovensko síce dosiahlo v prvom štvrťroku najvyšší hospodársky rast v únii, no ľudia to veľmi necítia a nevidno to zatiaľ ani na výsledkoch firiem. Nezamestnanosť je stále vysoká, ľudia v obave pred stratou práce príliš nekupujú a viac šetria ako predtým. Firmám sa podľa veľkosti ich investícií či poklesu odvedených daní tiež príliš nedarí.
Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku medziročne vzrástla o 4,8 percenta a výrazne tak za sebou zanechala ostatné ekonomiky v únii. Informoval o tom Štatistický úrad. Ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides naznačuje, že robiť z toho veľké závery, napríklad, že už máme krízu za sebou, je predčasné.
„Medziročne odhad rastu vyzerá silno, no do veľkej miery súvisí s bázickým efektom, teda prepadom ekonomickej aktivity na začiatku minulého roka,“ vysvetľuje Štefanides.
;)
Zamrznuté investície
Že to s našou ekonomikou nie je ešte všetko úplne v poriadku, ukazujú iné čísla. Napríklad nezamestnanosť sa v prvom štvrťroku vyšplhala na vyše 15 percent a bez práce bolo cez 400-tisíc ľudí. Je to o 130-tisíc viac ako vlani. Zamrznuté sú aj investície firiem. Tie síce tento rok už neklesajú o desiatky percent ako vlani, no jednopercentný pokles z úvodu roka naznačuje, že firmy sa z vlaňajšieho prepadu ešte úplne nespamätali.
Slovensko potrebuje ďalšie reformy, apeluje Rado Baťo.
Ekonómovia sú stále opatrní pri predpovediach, kedy sa vysoký rast môže dotknúť aj peňaženiek ľudí, či už cez pokles nezamestnanosti, alebo rast platov. Šéf sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu František Bernadič povedal, že „prognózy by boli v tejto fáze len špekulatívne. Nechcel by som, aby sme nadobudli dojem, že už začalo byť tak dobre, že už všetko začne stúpať“.
Nezamestnanosť na vrchole
O zlepšení životnej úrovne zatiaľ nesvedčí ani rast priemerného platu v ekonomike, hoci reálne oproti minulému roku stúpol o 1,6 percenta. Neznamená, že väčšine ľudí u nás platy stúpali. Signály z firiem to nenaznačujú.
Podľa analytikov je rast priemerného platu najmä o tom, že o prácu prišli najmä ľudia s nižšími platmi a v štatistickom súbore zostali tí, ktorí zarábajú viac. To opticky vylepšilo priemernú mzdu. „Môže to byť jeden významných z dôvodov,“ povedal ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Ďalším dôvodom môže byť, že viaceré veľké firmy ľudí vlani začiatkom roka neprepúšťali, ale nechali ich doma a platili im 60 percent platu. „Teraz im to dorovnávajú,“ hovorí Gábriš.
Pozitívnym sú však tvrdenia ekonómov, že nezamestnanosť sa stabilizovala. Nepripisujú príliš veľkú váhu číslam zo Štatistického úradu, ktorý medzi nezamestnaných radí aj niektoré skupiny penzistov. Čísla z ústredia práce a Eurostatu hovoria už o miernom poklese či stabilizácii nezamestnanosti. „Skôr sa prikláňame k stabilizácii trhu práce,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
O bode zlomu hovorí aj Štefanides. „Trh práce sa postupne stabilizuje,“ povedal.
;){kind=link}