Ľavica by zdanila skôr príjmy, pravica sadzbami skôr zvolí rušenie výnimiek a vyššie zdanenie spotreby.
BRATISLAVA. Zvyšovanie daní. Na to by sa malo Slovensko pripraviť. Fakt, že je na tom ekonomika dosť zle, ukazujú aj čísla, ktoré sa po voľbách ministerstvo financií už neostýchalo zverejniť.
Včera uzrel svetlo sveta návrh štátneho záverečného účtu – deficit verejných financií podľa neho dosiahol vlani 6,77 percenta, oproti pôvodne naplánovanému na 4,93 percenta HDP.
Prognózy sú na ceste
Odhad tohtoročných daňových príjmov síce ešte nie je vonku, no podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Františka Palka sa tak stane najneskôr do budúceho týždňa. Už teraz je však jasné, že deficit na tento rok je už vyčerpaný na viac ako 55 percent.
„Ak chce vláda dodržať plán schodku na úrovni 5,5 percenta HDP, musí robiť razantné a včasné korekčné opatrenia,“ povedal analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Sú tri cesty, ako to dosiahnuť, aby deficit nebol vyšší. Radikálne šetrenie výdavkov, zvýšiť príjmy alebo spojením oboch ciest, hovorí Vaňo.
Viacerí ekonómovia sa zhodujú v tom, že to budú práve dane, ktoré by mali posilniť štátny rozpočet. Ľudia by to nemali pocítiť na daniach z príjmov, a ak, tak len minimálne. „Nepredpokladám zvyšovanie sadzieb, skôr rušenie niektorých výnimiek,“ myslí si Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Zvyšovanie priamych daní by bolo podľa Markéty Šichtařovej z Next Finance pravdepodobné, keby si vládu zachovala ľavica.
Pravica by so sadzbou dane z príjmu nemala hýbať. „Možnosťou je rozšírenie základov na výpočet dane z príjmov. To znamená zahrnutie všetkých príjmov. Ale aj zrušenie výnimiek a zjednotenie základov na výpočet daní a dovodov,“ hovorí hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta.
Zjednotená DPH
Pravicovo orientovaná vláda si na naplnenie štátnej pokladnice zvolí skôr cestu zvyšovania nepriamych daní, podobne, ako to bolo v minulosti. „Vidím ako možnosť opätovné zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty,“ hovorí ďalej Barta. Podľa Baláža by mohla byť jednotná sadzba DPH na úrovni 18 percent.
Je však možné, že sa nevrátime k rovnej dani, ale že sa sadzby iba zblížia. Spodná hranica, kde patria potravinárske výrobky z dvora (6 percent) alebo lieky, zdravotnícke pomôcky či knihy (10 percent), by sa podľa Baláža mohla zdvihnúť na 13 až 14 percent, zvyšok by zostal zachovaný na úrovni 19 percent.
Ľudia by sa mali pripraviť aj na zvýšenie spotrebných daní. Hlbšie do peňaženky pravdepodobne budú musieť siahnuť fajčiari a konzumenti alkoholu. Ekonómovia neprepokladajú zvyšovanie napríklad spotrebnej dane z pohonných látok.
Keďže problémy rozpočtu verejnej správy robia aj rozpočty obcí a žúp, ekonómovia predpovedajú aj možné zvyšovanie dane z nehnuteľností a dane z motorových vozidiel. „Skôr to však bude asi zvyšovanie dane na luxusné nehnuteľnosti s hodnotou vyššou ako pol milióna eur,“ myslí si Baláž.
