Londýn 14. mája (TASR) - Krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) a bývalého Sovietskeho zväzu v tomto roku zaznamenajú hospodársky rast 3,3% oproti minuloročnému 4,3%.
Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) vo svojej pravidelnej správe pri príležitosti svojho výročného zasadnutia označila výsledky regiónu za "dobré, no nie výnimočné" a uvádza, že prekvapujúci prudký rozvoj vnútorného dopytu a investícií umožnil silnejší rast než u väčšiny reformných trhov. Ako informuje agentúra Reuters, výročné zasadnutie EBOR sa začína v nedeľu 19. mája v Bukurešti.
Podľa jej údajov región profitoval z podstatne vyššieho prílevu zahraničného kapitálu, keďže po útokoch z 11. septembra na USA preukázal ekonomickú stabilitu. Tieto faktory vykompenzovali slabý dopyt v Európskej únii (EÚ), ktorá je hlavným vývozným trhom mnohých krajín regiónu.
EBOR ďalej uvádza, že hoci hospodársky rast v regióne sa rozšíril aj na Balkán a Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ), v tomto roku klesne. Najmä Bulharsko a Rumunsko nebudú schopné udržať vyšší hospodársky rast kvôli fiškálnym obmedzeniam - v oboch klesne na 3,5% oproti minuloročným 4,5% a 5,3%.
Rusko, ktoré od finančnej krízy v roku 1998 dosahovalo rast, zažije jeho spomalenie z piatich percent (2001) a 8,5% (2000) na 3,5%. Príčinu vidí EBOR v raste reálnych miezd, sile rubľa a vyšších cenách ropy, ktoré poškodzujú domácu produkciu tovarov mimo ropného sektora. Tento vývoj prinúti viac ruských spoločností vykonať reštrukturalizáciu, ak sa chcú vyhnúť začarovanému kruhu barterových transakcií, ktorý bol bežným rysom predkrízovej ruskej ekonomiky. Zároveň ovplyvní aj ostatných členov SNŠ.
Stredná Európa a pobaltské štáty naproti tomu zaznamenajú zväčša nezmenený hospodársky rast na úrovni 2,6%. Súčasťou tejto oblasti sú totiž ekonomicky najsilnejšie krajiny, ktoré dostávajú veľkú časť zahraničných investícií a kapitálu a sú s EÚ prepojené obchodom a vstupnými rokovaniami.
Poľsko, najväčšia ekonomika strednej Európy, pravdepodobne v tomto roku zaznamená najhoršie výsledky - rast by tu mal dosiahnuť len 1,5%, hoci stále viac než 1,1% v roku 2001. Poľsko, kedysi najdynamickejšia ekonomika regiónu s priemerným ročným rastom 5,4% v rokoch 1994 až 2000, podľa EBOR trpí kvôli reštriktívnej menovej politike centrálnej banky.
Pokračujúce reformy, konzervatívna ekonomika v mnohých štátoch strednej Európy, ako aj vyhliadky na členstvo v EÚ a slabšie obchodné prepojenie na USA než v Latinskej Amerike a Ázii priniesli zvýšenie prílevu zahraničných investícií v roku 2001, čo by malo pokračovať aj v tomto roku.
Čistý prílev súkromného kapitálu v regióne vlani medziročne vzrástol šesťnásobne na 6,1 miliardy USD a EBOR predpovedá, že v tomto roku by mal stúpnuť až na 15 miliárd USD. Priame zahraničné investície (PZI) by sa podľa banky mali v tomto roku medziročne zvýšiť z 26,7 miliardy USD takmer na 34 miliárd USD, čo zodpovedá historicky najvyššej ročnej úrovni.
Hoci dve tretiny PZI smeruje do kandidátskych krajín EÚ, EBOR uvádza, že väčšina z nárastu v rokoch 2000 a 2001 išla na Balkán. Banka je presvedčená, že práve tento región v tomto roku zaznamená príliv PZI vo výške takmer tri miliardy dolárov (2001: 2,75 miliardy USD) a SNŠ dosiahne 60-% nárast na 9,4 miliardy USD.
Aj napriek takémuto prílevu a relatívnej stabilite KSVE voči ekonomickým šokom vo svete úroveň PZI zostáva malá na báze "na hlavu". Poľsko od pádu komunistického režimu dostalo PZI vo výške 34 miliárd USD, teda najviac spomedzi všetkých krajín, čo však predstavuje len 1 050 USD na hlavu. Rusko od roka 1989 získalo ešte menej PZI - 67 USD na hlavu.
EBOR uvádza, že jednou z hlavných prekážok pre PZI je relatívne nevýhodná investičná klíma v regióne, najmä v juhovýchodnej Európe a SNŠ, ktorá zhoršuje rovnováhu medzi rizikovosťou a návratnosťou investícií. Obavy vyvoláva aj slabý prílev nepriamych investícií, ktoré sa zväčša sústreďujú do vládnych dlhopisov, ako aj nedostatočný prílev investícií do spoločností - najmä v dôsledku nekvalitného vedenia, slabých inštitúcií a nerozvinutých trhov cenných papierov.
(1 USD = 46,435 SKK)
* 1 sov
