LONDÝN. Pokračujú v uvoľnenej fiškálnej a menovej politike a dolár napriek tomu zostáva silný. Príčinou je dlhová kríza krajín eurozóny, ktorá oslabila dôveru v euro, čo zároveň znamená, že krajiny severnej Európy a Ázie, ktoré vo veľkom hromadia devízové rezervy, nemajú inú alternatívu.
Dolár má status bezpečného prístavu rovnako ako hlavnej rezervnej meny vďaka vyššiemu rastu produktivity práce a priaznivejšiemu demografickému vývoju v USA v porovnaní s Európou. A nezdá sa, že Čína v blízkej budúcnosti predloží nejakú alternatívu. Problémom je, že prominentné postavenie dolára sa môže Spojeným štátom vypomstiť, tvrdí analýza Financial Times (FT).
Trhy citeľne tlačia na Európu, aby pristúpila k fiškálnej konsolidácii, a jediná krajina, na ktorú nie je vyvíjaný takýto tlak, Nemecko, šetrí tiež. Existuje vysoká pravdepodobnosť, že eurozóna predčasne sprísni fiškálnu aj menovú politiku. Žiaden podobný tlak v USA neexistuje. Dvojitý mandát Federálneho rezervného systému (Fed), ktorý ma na starosti rast aj infláciu, spoločne s rétorikou jeho šéfa Bena Bernanka signalizujú, že americká centrálna banka začne so sprísňovaním menovej politiky zrejme neskôr ako skôr. V USA bolo vždy ťažké politicky presadiť zvyšovanie úrokových sadzieb skôr, než nezamestnanosť začne klesať, problémom však je, že v tom čase už môže mať inflácia zničujúce následky.
V krátkodobom horizonte to bude výhoda pre Európu, pretože opätovná recesia bude menej bolestivá vďaka slabému euru a importu stimulov z USA. Ako minulý týždeň uviedol pre Financial Times Fred Bergsten z Peterson Institute for International Economics, Spojené štáty nesú tiaž globálnych nerovnováh. V dlhodobejšom horizonte demografické zmeny a nárast reálnych miezd v Číne a vo zvyšku Ázie podporia spotrebu v týchto ekonomikách a povedú k vyváženiu globálnej ekonomiky, čo však môže trvať veľmi dlho.
Otázkou je, čo sa dovtedy stane s USA, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii ako Veľká Británia po prvej svetovej vojne. Aj napriek slabej fiškálnej pozícii vládnu svetovému menovému systému a sú považované za bezpečný prístav. Problémom je, že bezpečnosť tohto prístavu bude stále menej bezpečná, keďže investori vkladajúci svoje prostriedky do krátkodobých dolárových aktív dávajú odklad politikom, pre ktorých nie je jednoduché pristúpiť k fiškálnej konsolidácii.
To znamená, že slabosť Európy zároveň podkopáva prominentné postavenie Spojených štátov. Ak sa chcú USA vyrovnať s touto hrozbou, potrebujú pevné vedenie a múdru politiku. Obamova administratíva však predovšetkým od ropnej katastrofy v Mexickom zálive prichádza iba s populizmom a šíri paniku, pričom britský koncern BP používa ako boxovacie vrece.
Investori si po kríze, ktorá zanechala obrovské schodky a verejné dlhy, nie sú istí, či ich ohrozuje inflácia alebo deflácia. V súčasnosti je väčší strach z inflácie. Príčinou je podkopanie nezávislosti centrálnej banky v USA a teraz aj v eurozóne, keďže centrálne banky boli prinútené, aby kvôli kríze nakupovali vládne dlhopisy. Navyše, tlak na zvyšovanie miezd v Číne znamená, že platy čínskych zamestnancov budú menej brzdiť rast miezd na Západe. Tiež netreba zabúdať na to, že inflácia predstavuje pohodlný spôsob nesplatenia záväzkov pri nadmernom zadlžení.
Napriek tomu sa zdá, že niektoré južné krajiny eurozóny sa nevyhnú skutočnej platobnej neschopnosti vo forme reštrukturalizácie záväzkov. To znamená, že väčšie nebezpečenstvo predstavuje stagnácia ekonomiky, aj keď z dlhodobého hľadiska USA zrejme čaká inflácia.
V takejto situácii nie je otázkou, či si dolár zachová svoj status bezpečného prístavu, pretože to je viac než isté, ale koľko škody narobia globálni investori tým, že ponúkajú americkým politikom povraz, na ktorom sa môžu obesiť.
Informoval o tom Financial Times.
