BRUSEL. Toto sú kľúčové výsledky nového prieskumu Eurobarometer, týkajúce sa sociálnych vplyvov svetovej hospodárskej krízy. Vyplynulo z nich aj to, že čoraz viac Slovákov sa obáva o svoj život na úrovni počas rokov staroby, momentálne je to až 62 percent.
Prieskum, bol realizovaný v máji 2010, v polovici Európskeho roka proti chudobe, a potom, ako sa lídri únie 17. júna dohodli, že v ďalšom desaťročí pomôžu 20 miliónom Európanov vymaniť sa z chudoby a sociálneho vylúčenia.
Vo všeobecnosti sú obyvatelia EÚ presvedčení o tom, že chudoba sa v predchádzajúcom roku zvýšila, a to na všetkých úrovniach: šesť z desiatich obyvateľov je presvedčených, že chudoba sa zvýšila v ich okolí; tri štvrtiny majú pocit, že v ich krajine; a 60 percent si myslí, že v celej Európe. Šesťdesiat percent opýtaných zo Slovenska zastáva názor, že chudoba sa zvýšila mierne až veľmi a 61 percent Slovákov si myslí, že takmer 20 percent ich spoluobčanov žije v chudobe.
Kríza a nutnosť úsporných opatrení ovplyvňujú vnímanie chudoby. Grécko vyčnieva s 85 percentami respondentov, ktorí si myslia, že chudoba v ich krajine sa zvýšila. Rovnaký názor na situáciu vo svojej krajine má 83 percent Francúzov, 82 percent Bulharov, 77 percent Rumunov a 75 percent Talianov.
Na druhej strane, zhoršenie finančnej situácie v domácnosti očakáva 23 percent Lotyšov, čo je jasný pokles oproti 65 percentám z júla 2009; 32 percent Litovčanov (tiež zreteľná zmena v porovnaní s 58 percentami) a 20 percent Maďarov (rovnako signifikantný pád zo 48 percent).
Jeden zo šiestich Európanov uviedol, že v jeho domácnosti minimálne raz v minulom roku neboli peniaze na zaplatenie pravidelných účtov, nákup stravy alebo ostatných položiek dennej spotreby, a 20 percent malo v čase prieskumu problémy platiť réžiu domácnosti a plniť svoje úverové záväzky. V Grécku má tento problém až 58 percent občanov. S platením účtov a splácaním pôžičiek nemá problém 77 percent Slovákov.
Traja z desiatich Európanov uviedli, že za posledných šesť mesiacov ťažšie znášali náklady na zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o deti či dlhodobú starostlivosť o nich alebo ich príbuzných: 11 percent si myslelo, že tieto náklady sa znášajú "oveľa ťažšie", a 18 percent sa vyjadrilo, že ich znášajú "o niečo ťažšie" než pred polrokom.
Európania sa obávajú aj o svoje pracovné miesta. V marci tohto roku 18 percent zamestnaných respondentov nebolo veľmi alebo vôbec presvedčených o tom, že si udržia svoje súčasné zamestnanie v nasledujúcich 12 mesiacoch, a takmer polovica (49 percent) si myslí, že ak by ich mali prepustiť, bolo by to dosť alebo úplne nepravdepodobné, že by si do šiestich mesiacov našli nové zamestnanie. Zo Slovákov 61 percent je presvedčených alebo viac-menej presvedčených, že si udržia prácu. Susedia zo strednej Európy sú si udržaním svojej práce istejší (Česko a Poľsko 72 percent, Maďarsko 78 percent; EÚ 77 percent).
Čo sa týka príjmu v rokoch staroby, 73 percent obyvateľov EÚ očakáva buď nižšie dôchodky, alebo si myslí, že budú musieť odložiť svoj odchod do dôchodku alebo šetriť viac peňazí na starobu.
Medzitým 20 percent vyjadrilo vážne obavy, že ich príjem v starobe bude nedostatočný na zabezpečenie slušného živobytia, a 34 percent sa takejto predstavy značne obáva. Pätnásť percent Slovákov si myslí, že dostane nižší dôchodok, než pôvodne očakávalo. Na otázku, ako bude vyzerať dôchodok v budúcnosti, odpovedalo 39 percent Slovákov, že si budú musieť viac sporiť na starobu, a 62 percent občanov SR si myslí, že ich príjem v starobe im nedovolí žiť dôstojne. Pre porovnanie, v júli 2009 to bolo 50 percent.
"Výsledky prieskumu potvrdzujú, že chudoba je v EÚ závažným problémom a súčasná hospodárska a finančná klíma danú situáciu len zhoršujú. Kríza si vyberá svoju daň a veľká časť Európanov žije v súčasnosti od výplaty k výplate. Nová stratégia EÚ pre nasledujúce desaťročie - Európa 2020 -, ktorej cieľom je do roku 2020 pomôcť 20 miliónom Európanov vymaniť sa z chudoby, vysiela jasný signál o úprimnej snahe všetkých štátov dospieť k badateľným výsledkom, k Európe, ktorá bude spravodlivejšia a otvorenejšia," povedal na margo záverov z prieskumu komisár pre zamestnanosť a sociálne záležitosti László Andor.
Dodal, že určité problémy v náprave nepriaznivého trendu môžu vyplynúť aj z toho, že krajiny EÚ sú v budúcnosti nútené škrtať rozpočty, aby si uchránili svoju finančnú stabilitu.
