Počiatkovo ministerstvo týždeň po voľbách priznáva miliardový výpadok.
BRATISLAVA. Absolútna katastrofa. Tak vidí výpadok daňových a odvodových príjmov šéf SaS Richard Sulík.
Podľa informácií, ktoré máme k dispozícii, totiž ministerstvo financií počíta s viac ako miliardovým výpadkom príjmov. Vyše 200 miliónov oproti pôvodne plánovaným príjmom stratí Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.
O niečo menej ako 800 miliónov potečie menej do rozpočtu z daní. Najvýraznejšie sa na výpadku príjmov podieľajú dane z príjmu fyzických osôb a odvody do Sociálnej poisťovne.
Čierne to vidí ministerstvo aj s príjmami v roku 2011. Predpokladá, že budú oproti plánu nižšie až o 1,394 miliardy eur. Ministerstvo odmietlo svoje prognózy komentovať.
Realita predstihla očakávania Ministerstvo prichádza s daňovou prognózou vyše týždeň po voľbách. Aj to ju najskôr prezentuje len na daňovom výbore rezortu. Oficiálne predstaví prognózu až koncom tohto alebo začiatkom budúceho týždňa.
Fico tu po sebe nechal obrovskú sekeru, tvrdí Ivan Štulajter.
Situácia je dokonca horšia, ako počítali bankoví analytici. „Môj posledný odhad výpadku príjmov verejných financií oproti predpokladom zahrnutým do rozpočtu bol na úrovni 800 miliónov eur,“ hovorí Eduard Hagara z ING Bank.
Až doteraz nikto z nastupujúcej vlády ani z ekonómov nevedel presne, akú nášľapnú mínu ministerstvo ukrýva. Všetci však tušili, že to nebude dobrá správa. „Očakávali sme, že to bude niečo zlé,“ povedal ekonóm Most-Híd Ivan Švejna.
Analytici s tým počítali už pri prognózovaní deficitu verejných financií. Podľa nich vyše miliardový výpadok príjmov prehĺbi schodok o viac ako percento HDP. Počítajú, že by mal narásť nad 7 p ercent HDP. Pôvodný plán vlády Roberta Fica bol 5,5 percenta.
„Aj keď predpokladám, že pravicová vláda začne s výdavkovými škrtmi, myslím si, že v tomto roku nedôjde k výraznému zníženiu deficitu verejných financií,“ hovorí Hagara.
Tipuje, že by ho mohli stlačiť na 6,5 percenta HDP. Analytik Tatra banky Juraj Valachy ráta s o čosi horším deficitom, na úrovni 6,6 až 6,7 percenta HDP.
„Pri okamžitých úsporných opatreniach, napríklad pri zvyšovaní sadzieb daní, si viem predstaviť, že by deficit stlačili na úroveň tesne pod tohtoročným deficitom, ktorý bol 6,8 percenta HDP,“ myslí si Valachy. Či existuje ešte nejaký potenciál znižovania výdavkov, si netrúfol odhadnúť.
Otázkou aj je, ako sa bude vyvíjať čerpanie eurofondov. Od toho závisí aj výška spoluúčasti verejných financií na výdavkovej strane.
Dnes sa už nedá urobiť veľa Na otázku, či si myslí, že sa vláde podarí stlačiť deficit viac ako predpovedajú analytici, Sulík povedal: „Nemám dôvod odhady analytikov spochybňovať.“
Aké opatrenia pravica prijme, aby sme skončili rok s deficitom aspoň 6,7 percenta, nechce nikto z nich hovoriť. Švejna akurát upozorňuje: „Nalejme si čistého vína, nič zázračné sa s tým nedá robiť.“ Je skôr za to, aby sa to riešilo úsporami. Ani Sulík nepripúšťa zvyšovanie daní.
„Okamžite bude nutné zrušiť daňové a odvodové výnimky. Pri väčšine je to však možné až od januára,“ hovorí.
Aj ekonóm KDH Anton Marcinčin tvrdí, že okamžite sa nebude dať veľa spraviť, maximálne sa snažiť stlačiť výdavky. „Plus musíme urýchlene spraviť plán konsolidácie verejných financií a hospodárskeho rastu, aby sme presvedčili finančné trhy.“
Tie by nám to totiž po zhliadnutí výpadkov príjmov a predpokladanom vysokom deficite spočítali a zvýšili by nám úrokové sadzby.
