BRATISLAVA. Jednou z otázok, na ktorú musí nová vláda nájsť odpoveď, je, čo s deficitom Sociálnej poisťovne.
Zo záverečného štátneho účtu vyplýva, že poisťovňa vlani hospodárila s deficitom 303,3 milióna eur. Počítalo sa pritom s prebytkom 52,3 milióna eur. Na celom schodku verejných financií 6,7 percenta sa podieľala viac ako pol percentom.
Limitovaná pomoc
Keď šéf Sociálnej poisťovne Dušan Muňko pred rokom informoval o výpadku príjmov za prvý kvartál, poznamenal, že pri takomto vývoji príjmov bude mať poisťovňa peniaze na výplatu dôchodkov len do konca septembra.
Výdavky vtedy prevýšili príjmy o 180 miliónov eur aj pre krízu. Dôchodcovia o peniaze neprišli. Garantuje im ich ústava. Peniaze sa našli v štátnom rozpočte. Na dlh.
Štát však nemôže dotovať dôchodky donekonečna. Nemá z čoho. Ministerstvo financií v daňovej prognóze ráta v tomto roku s výpadkom príjmov 1,05 miliardy eur. V budúcom roku má byť výpadok ešte vyšší.
Príjmy Sociálnej poisťovne dosiahli v prvom kvartáli tohto roka podľa jej hovorcu Petra Višvádera 1,402 miliardy eur. Výdavky boli vyššie o 94 miliónov eur, teda o polovicu menej ako pred rokom.
To však ešte neznamená, že situácia poisťovne sa zlepšuje. „Sociálna poisťovňa vykazuje na stránke príjmov aj dotácie od štátu. Aké boli skutočné príjmy poisťovne, tak nie je jasné,“ hovorí analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš.
Kým poisťovňa dostala vlani od štátu 875 miliónov eur, v tomto roku má jej štát poslať 1,517 miliardy eur. Suma určená na krytie výpadku príjmov spôsobených druhým pilierom zostane zhruba rovnaká, okolo 750 miliónov eur.
No dotácia štátu na dôchodkové poistenie sa má v tomto roku zvýšiť približne šesťnásobne. Koľko z tejto sumy je zarátaných do príjmov poisťovne za prvý kvartál, sa nám včera nepodarilo zistiť.
Zlou správou je aj to, že príjmy z privatizácie SPP, určené na krytie výpadkov spôsobených druhým pilierom, sa v januári dočerpali. Na účte finančných štátnych aktív tam na tento účel v tomto roku podľa Goliaša bolo 76 miliónov eur. Takmer celá suma pre poisťovňu tak bude zvyšovať dlh.
Kde hľadať príjmy
Inštitút INEKO vo svojej analýze tvrdí, že budúca vláda by mala spomaliť valorizáciu dôchodkov na úroveň inflácie a naplánovať postupné predlžovanie veku odchodu do penzie aspoň na 65 rokov. To je cesta, ako ušetrí.
Dôchodky sa dnes zvyšujú podľa inflácie a rastu miezd, pričom ich váha je pri výslednom percente rovnaká. Ak by vláda chcela ponechať súčasný systém valorizácie, podľa prepočtov inštitútu by musela postupne zvýšiť vek odchodu do penzie na 70 rokov.
„Táto vláda nebude predlžovať vek odchodu do dôchodku. No dnešní štyridsiatnici musia vedieť, že do dôchodku pôjdu neskôr,“ hovorí Ivan Švejna z Mostu-Híd.
Ekonóm SAV Vladimír Baláž hovorí, že príjmy by sa dali rýchlo získať tak, že by sa znížil odvod do druhého piliera z terajších deväť percent. No efekt by bol len krátkodobý.
Všetky štyri strany budúcej koalície sa už vyjadrili, že percentuálny príspevok do druhého piliera nechcú znižovať. navyše sú za povinný vstup mladých do druhého piliera. Aj keď SaS si vie predstaviť, že by bol povinný pre ľudí od 35 rokov.
Vláda podľa Baláža môže obmedziť výsluhové dôchodky alebo zmeniť ich valorizáciu. Strany už prezradili, že nejaké zmeny budú. Podpredseda SaS Jozef Mihál povedal, že treba upratať odvody, čo napríklad znamená zrušiť odvodové výnimky. Budúca koalícia pritom chce vyplatiť vianočné dôchodky.
