BRATISLAVA. Dôvera trhov ku Grécku opäť padá. Svedčí o tom aj cena, za ktorú sa dajú poistiť grécke dlhopisy. Tá sa včera podľa agentúry SITA vyšplhala na rekordných 1131 bázických bodov, čiže vyše 11 percent z hodnoty dlhopisu.
Veritelia sú voči Grékom nevľúdni napriek tomu, že sa im už krajiny eurozóny zaviazali finančne pomôcť úverom vo výške 110 miliárd eur. Slovensko sa však ešte nerozhodlo, či požičia svoj diel - 820 miliónov eur.
Bez ministra sa nič nepohne
KDH je podľa svojho podpredsedu Antona Marcinčina skôr za pomoc Grékom, SaS podľa Martina Chrena definitívne proti a Most Híd skôr proti.
Strany však ukazujú prstom na SDKÚ. „Minister financií, premiérka, minister zahraničných vecí. Bude to ich agenda vydiskutovať s Bruselom a ostatnými, aké riešenie je ešte možné," povedal včera podpredseda KDH Anton Marcinčin. Všetky tri posty by malo obsadiť SDKÚ.
Kľúčový teda bude minister financií, a tým bude pravdepodobne Ivan Mikloš z SDKÚ. Človek v ministerskom kresle by mal totiž do parlamentu predložiť zmeny zákonov, ktoré sú potrebné, aby sme vôbec Grékom mohli požičať. Ak sa tak nestane, pôžička nebude. „Minister financií to buď predloží, alebo nepredloží," uzavrel Marcinčin.
Mikloš včera potvrdil, že SDKÚ je stále proti pôžičke Grékom a nijako to nesúvisí s aktuálnym vývojom na trhoch. Pomoc Grékom je podľa Mikloša morálny hazard, keďže svoje problémy si zapríčinili sami. Vývoj na trhoch však podľa Mikloša len potvrdzuje správnosť odmietavého postoja strany.
O vale sa bude rokovať
Potenciálny financmajster však prekvapil iným výrokom. „Čo sa týka ochranného valu, sme pripravení rokovať hneď, ako dostaneme mandát. Neznamená to však, že si myslím, že je to dobré riešenie, ale sme pripravení rokovať, pretože je naša povinnosť rokovať a hľadať také riešenie, ktoré by bolo najmenej zlé," povedal Mikloš.
Potenciálny minister verí, že podpis celej eurozóny by mohol upokojiť trhy. „Preto sme ochotní o tom rokovať," vysvetlil Mikloš.
V tomto megaprojekte eurozóny ide o oveľa viac peňazí než v prípade Grécka. Na obranný val má byť k dispozícii 750 miliárd eur vrátane zdrojov od Medzinárodného menového fondu. Na Slovensko pripadá „kvóta" 4,5 miliardy eur.
„V prípade Grécka ide už o poskytnutie pôžičky, v druhom ide o záruky," zdôvodnil Mikloš, prečo je o vale ochotný rokovať. Peniaze na val totiž musia vlády zatiaľ len garantovať, čiže ide teraz o záruky. Na peniaze by došlo, keby sa v únii zopakovala situácia Grécka, ktoré si už nedokázalo požičať peniaze za komerčných podmienok na trhu.
Všetky strany budúcej koalície sú podľa Mikloša o obrannom vale eurozóny ochotné rokovať.
Na rozbehnutie valu tlačia ostatné krajiny eurozóny. Európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn včera vyzval Slovenskú republiku, aby zastavila blokovanie podpisu rámcovej dohody o Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme, čiže o obrannom vale.
„Základnou otázkou pre európsku integráciu je, že keď sa na niečom jednomyseľne dohodneme, budeme to dodržiavať. Preto predpokladám, že Slovensko náležite čím skôr, tým lepšie podpíše rámcovú dohodu," povedal Rehn v rozhovore pre agentúru Reuters.
