TORONTO.
Rokovania predstaviteľov 20 krajín, ktoré sa podieľajú zhruba 75 % na celkovom výkone globálnej ekonomiky, zatienil spor medzi Európou a USA o to, či je v súčasnej situácii dôležitejšie znižovať rozpočtové deficity, alebo balíčkami vládnych stimulov podporiť rast ekonomiky.
Američania chcú šetriť opatrne
Podľa Merkelovej politici nakoniec schválili kompromisný návrh Kanady, v ktorom sa vyspelé štáty zaviazali, že do roku 2013 znížia nadmerné schodky verejných financií na polovicu. Tento záväzok bude súčasťou záverečnej deklarácie. Zatiaľ však nie je isté, či sa do nej dostane aj ďalší kompromisný návrh, aby bohaté štáty do roku 2016 "stabilizovali" nadmerné vládne dlhy.
USA tiež žiadajú, aby vyspelé ekonomiky pri zavádzaní úsporných opatrení nezašli príliš ďaleko, teda aby uťahovaním opaskov nezbrzdili rast hospodárstva a urobili všetko pre oživenie domácej spotreby.
Univerzálna daň z transakcií nebude
Lídri skupiny zároveň odmietli návrh na celosvetovú daň z finančných transakcií. Súhlasili však s tým, že jednotlivé krajiny sa samé môžu rozhodnúť, či zavedú daň pre banky, alebo nie.
Európske krajiny a USA plánujú zaviesť daň pre banky, z ktorej by sa hradili náklady na ich záchranu v prípade krízy tak, aby toto bremeno v budúcnosti nemuseli robiť daňoví poplatníci. Kanada a rozvíjajúce sa štáty, ktorých bankový sektor nedávna finančná kríza tak tvrdo nezasiahla, to však odmietajú. Obávajú sa, že by táto daň uškodila ich finančnému priemyslu.
Lídri G20 však nakoniec dospeli ku kompromisu a súhlasili s tým, že tie štáty, ktoré bankovú daň chcú, ju môžu zaviesť a ostatné tak urobiť nemusia.
Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej bol tento kompromis maximum, ktoré bolo možné na summite dosiahnuť. Nemecko plánuje daň pre banky zaviesť do konca tohto roka, spoločne s Francúzskom a Veľkou Britániou.
