Dostať sa k rámcovej zmluve o takzvanom obrannom vale eurozóny, nie je vôbec jednoduché. Ministerstvo financií nás odkázalo na stránku Úradu vlády, tlačový odbor úradu na ministerstvo, napokon predsa visí na vládnom webe.
BRATISLAVA. Budúca premiérka Iveta Radičová zatiaľ nevidela rámcovú zmluvu o takzvanom obrannom vale záruk v objeme 750 miliárd eur na pomoc eurozóne.
„Nepoznáme obsah zmluvy, nebolo to prerokované na pôde Národnej rady, neboli sme oboznámení so základnými podmienkami,“ povedala Radičová.
Hľadá sa rámcová zmluva Zistiť, aký dokument má vlastne ministerstvo financií k dispozícii a čo z neho vyplýva, nebolo vôbec jednoduché.
„Nie je na mieste špekulovať, či je nejaký dokument, alebo nie, Európska únia sa jasne vyjadrila,“ reagoval najprv včera hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. Keď sme sa ho pýtali na rámcovú zmluvu, povedal, že podľa toho, čo počul, by mala byť sprístupnená na internetovej stránke Úradu vlády. Kde presne, nevedel.
Ficovi nič nebráni v tom, aby podpísal, tvrdí Peter Schutz.
Na stránke vlády sme ju v pondelok nenašli, čo potvrdilo aj tlačové oddelenie Úradu vlády. „Odporúčame vám v tejto súvislosti pre bližšie informácie kontaktovať predstaviteľov rezortu financií alebo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku,“ napísalo v oficiálnej odpovedi tlačové oddelenie úradu.
Obranný val je akciová spoločnosť Z rámcovej zmluvy vyplýva, že obranný val (EFSF) má formu akciovej spoločnosti so sídlom v Luxemburgu, ktorá bola založená 7. júna 2010. Jej akcionármi budú členské krajiny eurozóny, ktoré sa na základnom kapitáli spoločnosti budú podieľať rovnakým pomerným dielom ako na základnom kapitáli Európskej centrálnej banky (ECB).
V prípade, že členský štát požiada o pomoc, EFSF emituje dlhopisy a získanú sumu poskytne formou pôžičky danému členskému štátu. Mechanizmus krytia prostriedkov určených na splácanie dlhopisov, ktoré spoločnosť vydá, bude zastrešovať rámcová ručiteľská zmluva. Z nej vyplýva, že Slovensko sa na celkovej výške záruk má podieľať sumou 4,37 miliardy eur. Konkrétne ručiteľské záväzky sa budú viazať na emitované dlhopisy určené na pomoc konkrétnemu štátu eurozóny.
Ak sa členský štát dostane do nepriaznivej finančnej situácie, môže zo záruky vystúpiť. Toto vystúpenie sa však bude vzťahovať len na poskytnutie nových záruk. To znamená, že v minulosti poskytnuté záruky budú aj naďalej platiť.
Hovorca ministerstva financií neskôr prisľúbil, že zistí, kde sa rámcová zmluva nachádza, no do uzávierky sa nám s ním už nepodarilo skontaktovať. Telefón nedvíhal.
Slovo napokon dodržal. Ráno sľúbil, že pošle link na vládny web, kde je zmluva zavesená.
Francúzsko dohodu podpísalo Šmál včera zopakoval, že minister financií Počiatek po voľbách nič nepodpisoval, ani sa nezúčastňoval na rokovaniach, lebo na to nemal mandát. Pred voľbami sa minister stretával s ministrami financií na platforme Ecofinu, boli to štandardné rokovania. Viac sme sa o dohode od Šmála nedozvedeli.
Hovorca komisára pre menové záležitosti Amadeu Altafaj Tardio včera zopakoval, že očakávajú, že všetky členské štáty eurozóny budú rešpektovať dohodu z 9. mája. „To je podstata zásadnej solidarity a všetky členské krajiny by mali rešpektovať záväzky bez odkladu,“ povedal Tradio.
O konkrétnom termíne, dokedy by mali členské krajiny rámcovú dohodu podpísať, však nehovoril. Európska komisia má však v tejto veci iba funkciu pozorovateľa.
Podľa medializovaných informácií rámcovú dohodu nemali k 24. júnu podpísať tri krajiny, okrem Malty, Belgicka aj Francúzsko. Didier Rogasik z francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku však včera povedal, že Francúzsko rámcovú dohodu už podpísalo.
Radičová cez víkend povedala, že o probléme už hovorila so šéfom Európskej komisie José Manuelom Barrosom. Obranný val považuje za nešťastné riešenie. Pôžičku pre Grécko odmietla. Možný minister financií Ivan Mikloš povedal, že budúca vláda bude najprv rokovať doma i s eurozónou a až potom sa rozhodne.
Slovensko by sa na obrannom vale, ktorý sa má použiť len vtedy, ak nejaký štát eurozóny bude mať obdobné problémy ako Grécko, malo podieľať zárukou vo výške 4,5 miliardy eur. Grécku sa už Ficova vláda zaviazala požičať 820 miliónov eur.
Ministerstvo financií podľa všetkého nemá prerátané, aký by bol dosah na slovenské verejné financie, keby záväzok nezostal len na papieri. „Tí, ktorí nesúhlasia s obranným valom, neviem, či si dobre prepočítali, aký by to malo dosah na euro i celú eurozónu,“ reagoval Šmál.
