LONDÝN. V článku publikovanom v britskom denníku Financial Times tvrdí, že Grécko sa nemôže platobnej neschopnosti vyhnúť. Otázkou zostáva iba to, či sa udeje chaoticky, alebo riadene.
Ratingové agentúry znižujú hodnotenie úverovej bonity Atén do špekulatívneho pásma a riziková prirážka na grécke vládne dlhopisy voči nemeckým dosiahla minulý týždeň nový rekord. Záchranný balík v celkovej hodnote 110 miliárd eur, ktorý Grécku poskytli Európska únia (EÚ) a Medzinárodný menový fond (MMF), iba odďaľuje bankrot krajiny, tvrdí Roubini. Najlepšia by v súčasnosti podľa neho bola reštrukturalizácia záväzkov Grécka.
Dlh vyskočí až na 150 percent HDP
Grécko musí zrealizovať rozsiahle úsporné opatrenia, keďže podmienkou 3-ročného záchranného balíka je zníženie rozpočtového schodku o 10 % hrubého domáceho produktu (HDP). To podľa Roubiniho spôsobí dlhú recesiu a v roku 2016 bude podľa terajších odhadov verejný dlh na úrovni 148 % HDP. A v takomto prípade stačí iba malý šok, ktorý spôsobí ďalšiu dlhovú krízu.
"Prísne úsporné opatrenia sú možno potrebné, ako sa na tom počas víkendu dohodla aj skupina G20, na stabilizáciu verejných dlhov v pomere k HDP v rozvinutých krajinách do roku 2016, ale pre Grécko by bola takáto stabilizácia neudržateľná," tvrdí Roubini.
Ekonóm ďalej porovnáva Grécko s argentínskou krízou v rokoch 1998 až 2001, ktorá skončila chaotickým krachom. Na začiatku predstavoval deficit Argentíny 3 % HDP, vlaňajší schodok Grécka bol 13,6 %. Verejný dlh Argentíny bol 50 %, Grécka je 115 % HDP a pokračuje v raste. Deficit bežného účtu platobnej bilancie Argentíny dosahoval 2 %, Grécko má 10 %. Podľa Rubiniho to jasne ukazuje, že Grécko sa platobnej neschopnosti nemôže vyhnúť.
MMF môže viac uškodiť
"Tí, ktorí dúfajú, že sa Grécko môže vyhnúť reštrukturalizácii dlhu, poukazujú na radikálne fiškálne škrty, ktoré v 90. rokoch 20. storočia zrealizovali Belgicko, Írsko a Švédsko. To sú však zle zvolené príklady, keďže úspory sa vo všetkých prípadoch zrealizovali počas dlhšieho obdobia a v časoch rastu ekonomiky. Udiali sa tiež na pozadí klesajúcich úrokových sadzieb, čo oslabilo meny a podporilo rast," vyvracia nádeje na záchranu Grécka Roubini.
Ďalej tvrdí, že rýchla reštrukturalizácia gréckych záväzkov zmenší straty, ktoré európskym finančným inštitútom, vlastniacim grécke dlhopisy, nevyhnutne spôsobí platobná neschopnosť Atén. Snaha pomôcť európskym bankám bola aj jedným z argumentov na poskytnutie záchranného úveru. Podľa Roubiniho však odkladanie platobnej neschopnosti spôsobí iba to, že európske banky stratia ešte viac.
"Ako ukázali argentínska aj ruská kríza v roku 1998, podpora zo strany MMF neznamená automaticky záchranu pred platobnou neschopnosťou. V skutočnosti môže spôsobiť ešte väčšie škody krajine aj jej veriteľom, ak príde k platobnej neschopnosti," upozorňuje Roubini.
"Skrátka, riadená reštrukturalizácia, ako sa to stalo v Pakistane a na Ukrajine v roku 1999 a v Uruguaji v roku 2002, sú pre väčšinu súkromných veriteľov, zadlženú krajinu aj nadnárodné inštitúcie lepším riešením než sfušovaná pomoc v argentínskom štýle."
Informoval o tom Financial Times.
