BRATISLAVA, MARTIN, BANSKÁ BYSTRICA. Je po voľbách a situácia v mestách, obciach aj v krajoch sa radikalizuje. Časť primátorov a starostov už volá po protestoch, pripúšťajú aj zatvorenie úradov. Dôvodom je výrazný výpadok daňových príjmov fyzických osôb.
Ten podľa prognózy ministerstva financií predstavuje 105 miliónov eur, plán bol 1,6 miliardy eur. Z daní fyzických osôb dostávajú obce viac ako 70 percent a 23,5 percenta vyššie územné celky. Daňové príjmy tvoria väčšinu z rozpočtov obcí, miest aj krajov.
Miroslav Šmál, hovorca ministerstva financií, minulý týždeň naznačil, že riešenie situácie je na novej vláde, „lebo táto vláda už končí“. Pravdepodobný budúci minister Ivan Mikloš (SDKÚ) si to nemyslí.
„Rokovať budeme hneď ako budeme mať mandát. Stále poberajú plat Robert Fico ako predseda vlády a Ján Počiatek ako minister financií, tak by mali pracovať.“
Kraje prepúšťajú
Samosprávy dostali podľa banskobystrického župana Vladimíra Maňka zo Smeru za prvý polrok 220 miliónov eur. Vlani to bolo viac ako 308 miliónov. Riešia to napríklad aj prepúšťaním. „Prepustili sme 15 úradníkov, urobili sme radikálne úsporné opatrenia v administratíve,“ povedal Maňka.
Kraj podľa neho ušetril milióny, ale je to málo. „Potrebujeme prežiť. Keď toto prehrmí, budeme takí zracionalizovaní, že viac sa už asi ani nedá.“
Zle je na tom aj Žilinský samosprávny kraj. Od pondelka funguje v krízovom režime. „Hrozí, že ak nám nepríde dotácia zo štátu, nebudeme mať možnosť vykonávať naše zákonné povinnosti, či už v školstve, doprave, či v sociálnych veciach,“ povedala hovorkyňa Zuzana Muchová. Predsedom župy je Juraj Blanár zo Smeru.
V krízovom režime funguje aj Košický kraj, ktorému šéfuje Zdenko Trebuľa. Tiež vyhral aj s podporou Smeru. „Kraj nezačal žiadne nové investičné akcie, riešia sa len havarijné stavy. Všetky organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti dostávajú z rozpočtu mesačne menej ako jednu dvanástinu plánovaných prostriedkov,“ povedala hovorkyňa Zuzana Bobriková.
V priebehu roka prepustili 20 ľudí. Šetrenie vidieť podľa hovorkyne aj na platoch, „druhý rok nedostávajú zamestnanci úradu žiadne odmeny.“
Prepúšťajú aj v Bratislavskom kraji, ktorý funguje pod Pavlom Frešom z SDKÚ. „Na rozdiel od obcí župy nedostali žiadnu kompenzáciu pri daňových výpadkoch,“ povedala Iveta Tyšlerová, hovorkyňa kraja.
Menej majú aj organizácie
Problémy má aj Prešovský samosprávny kraj. Výpadky príjmov sú takmer 10 miliónov eur, teda takmer 30 percent rozpočtu, tvrdí hovorkyňa Veronika Fitzeková.
„Organizáciám v našej pôsobnosti viažeme rozpočet a na úrade platíme len najnevyhnutnejšie faktúry za energie, telekomunikačné úhrady, odvody,“ povedala.
Kraj okrem toho zastavil služobné cesty a nákup spotrebného materiálu. Mzdy budú podľa Fitzekovej vyplácané na etapy. Rovnaká situácia je aj v Nitrianskom aj Trenčianskom kraji.
Župy sú však pri zmienkach o štrajku rezervované. Viaceré tvrdia, že to ich situáciu nezlepší.
Mestá a obce platia len nevyhnutné
V krízovom režime sú aj mestá. Vedenie Martina už rokuje so zmluvnými partnermi o odložení splácania faktúr. Primátor Andrej Hrnčiar tvrdí, že už prijali aj radikálne riešenia, aby samospráva prežila.
Turčianske Teplice majú finančnú hotovosť len vďaka tomu, že si zobrali koncom minulého roku vyše 300tisícový úver a neplatia faktúry. „Ak by sme nezobrali úver, mesto by dnes nemalo na základné funkcie, ako sú osvetlenie, čistenie, kosenie, ale ani na mzdy a chod úradu,“ tvrdí primátor Michal Sygút.
„Mesto má zatiaľ peniaze len preto, lebo neplatíme faktúry. Hrozí absolútny kolaps samospráv, nútená správa. Nebudeme mať na výplaty, plyn, elektriku, odpad, nebude na nič. Potom nemusia byť ani komunálne voľby. Ak to pôjde takto ďalej, ťažko začneme školský rok,“ dodáva Sygút.
Vo Svidníku dostali tento mesiac podľa Nikolaja Vlčinova, vedúceho finančného oboru, len 13 percent oproti očakávaniu. „Bežne nám chodilo 270 až 280tisíc eur, teraz len 32tisíc.“
V Brezne dostali 20 percent. Zástupca primátora Ján Račák povedal, že šetria na doprave, tlači, ale aj na pošte. Kritická je situácia aj podľa Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu.
V obci Láb na Záhorí sú zúfalí. „Bojujeme o prežitie. Máme problém zaplatiť základné veci pre školu pre škôlku,“ povedala starostka Monika Valúchová. Tento mesiac nám prišlo len 10 percent.
Samospráva môže svoju situáciu okrem úspor zlepšiť aj zvýšením daní a poplatkov. Najmä dane z motorových vozidiel, dane z nehnuteľnosti a poplatkov napríklad za odvoz odpadu. To je však nepopulárna cena a samosprávy sa jej chcú vyhnúť. Zvýšenie by vraj nevykrylo ich výpadok príjmov z podielových daní.
„Nemôžeme zvýšiť dane do takej miery, aby to pokrylo výpadok. Asi toto nie je spôsob, ako dostať peniaze do obce,“ povedala Valúchová z Lábu.
Obce, mestá a kraje by sa však nemali spoliehať len na pomoc od štátu, tvrdí Mikloš. „Budú musieť hľadať riešenia, štát to môže kompenzovať len čiastočne.“
Turiec pripúšťa štrajk
Takmer 70 miest a obcí Turca vyzýva ministerstvo financií a vládu, aby okamžite riešila kritickú finančnú situáciu, pretože sú na hranici kolapsu.
„Mestám a obciam hrozí kolaps. Niektorí uvažovali na protest o zatvorení úradov na istý čas. Mestské a obecné úrady by prerušili činnosť a neposkytovali by služby,“ povedal primátor Martina Andrej Hrnčiar.
Štrajk miest a obcí je podľa právnika Dávida Štefanku povolený. „Nie je to zakázané a viem si predstaviť, že by sa také niečo stalo,“ povedal.
