BRATISLAVA. Slovensko sa môže stať akcionárom obranného valu, ktorý má pomôcť štátom eurozóny, keď sa dostanú do obdobných problémov ako Grécko. Vyplýva to z návrhu rámcovej zmluvy zverejnenej na stránke Úradu vlády. Podmienkou je, že ju Slovensko podpíše.
Základné pravidlá valu Rámcová ručiteľská zmluva nadobudne platnosť vtedy, ak svoj záväzok potvrdí aspoň päť krajín, ktoré predstavujú aspoň dve tretiny objemu z celkovej pomoci 440 miliárd eur. Povinnosť poskytovať záruky nadobudne účinnosť až po potvrdení záväzku štátmi, ktoré predstavujú 90 percent celkového objemu pomoci. Správna rada akciovej spoločnosti, teda ochranného valu, môže rozhodovať len vtedy, ak bude prítomná aspoň polovica členov nominovaných členskými krajinami eurozóny, ktoré vlastnia aspoň 80 percent akcií spoločnosti. Kvalifikovaná väčšina sú hlasy dvoch tretín členov, ak predstavujú aspoň 80 percent hlasov.
Budúca premiérka Iveta Radičová včera povedala, že štvorica strán budúcej vládnej koalície dá odpoveď do 1. júla. „My nepatríme k politickým stranám, ktoré chcú blokovať Európsku úniu ani ďalšie krajiny,“ povedala Radičová.
Obchodná spoločnosť Tlačový odbor Úradu vlády ešte v pondelok tvrdil, že zmluva na webe vlády nie je. Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál, ktorý predpokladal, že tam je, potom povedal, že zistí, kde sa teda zmluva nachádza. Urobil tak až včera. Nakoniec bola na stránke vlády. Jej tlačový odbor sa neskôr ospravedlnil.
Rámcová zmluva prezradila, že obranný val je akciovou spoločnosťou so sídlom v Luxemburgu. Jej prvým akcionárom je Luxembursko, tými ďalšími budú ostatné krajiny eurozóny. Aj Slovensko, ak sa pripojí.
Princíp valu je v tom, že ak sa niektorá z krajín eurozóny dostane do obdobných problémov ako Grécko a požiada o pomoc, akciová spoločnosť, teda obranný val, vydá dlhopisy. Peniaze, ktoré tak získa, požičia krajine, ktorá sa ocitla v problémoch.
Nie je jasné, či sa ráta aj s tým, že dlhopisy bude nakupovať aj Európska centrálna banka.
Členské krajiny eurozóny budú za emitované dlhopisy ručiť. To pre prípad, že by krajina, ktorá dostane pôžičku, ju nevedela splácať. Akým spôsobom budú ručiť, upravuje rámcová ručiteľská zmluva. Pre Slovensko z nej vyplýva záruka na 4,37 miliardy eur.
Aby však investori boli ochotní kupovať dlhopisy spoločnosti, akciovka musí mať AAA rating. To znamená, že na konkrétnu emisiu dlhopisov bude záruka až do výšky 120 percent.
Za istých okolností by Slovensko ručilo vyššou sumou ako 4,37 miliardy eur. Predpokladá sa však, že krajiny, ktoré dajú vyššie záruky, odškodní ten štát, ktorý so zárukou mešká alebo ju nedokáže vôbec poskytnúť.
Len papagájovať o morálnom hazarde nestačí, tvrdí Rado Baťo.
Ak by sa niektorá krajina dostala do zlej finančnej situácie, môže z mechanizmu vystúpiť. Tým sa však nevyviaže zo záruk, pod ktoré sa už podpísala.
Rozhodovať budú aj poslanci Podmienkou vstupu do stabilizačného mechanizmu je okrem podpisu rámcovej ručiteľskej zmluvy aj jej schválenie v Národnej rade. Bude sa musieť prijať aj osobitný zákon, na základe ktorého bude môcť Slovenská republika poskytnúť záruky.
Ak to budúca vláda posunie do Národnej rady, aj Smer bude môcť ukázať, ako vážne to myslí s podporou európskej solidarity.
„Náš klub ešte nesedel, takže neviem. Náš postoj k solidarite je jasný, ako bude vyzerať prakticky, nedá sa všeobecne povedať. Môžete však vychádzať z vyjadrení nášho predsedu,“ povedal včera poslanec za Smer Miroslav Číž.
Cez víkend prenikli informácie, že rámcovú zmluvu okrem Slovenska údajne nepodpísali Francúzsko, Belgicko a Malta. Francúzsko však zmluvu podľa Francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku podpísalo. Z vyjadrení veľvyslanca Belgického kráľovstva na Slovensku Alaina Coolsa vyplýva, že aj Belgicko.
„To, čo chceme, je ochrániť euro, ochrániť nás samotných, pretože naším spoločným záujmom je, aby mena nestratila svoju hodnotu,“ povedal Cools pre TASR.
