BRUSEL. Je nevyhnutné, aby Slovensko spoločne s ostatnými krajinami eurozóny podpísalo dohodu o Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme, a tým umožnilo jeho funkčnosť, uviedol dnes komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn.
Slovensko zatiaľ nepodpísalo rámcovú dohodu, špecifikujúcu fungovanie EFSF, čím blokuje vytvorenie funkčného mechanizmu poskytovania záchranných úverov pre členské krajiny eurozóny.
EFSF môže v prípade potreby emitovať dlhopisy v celkovej hodnote 440 miliárd eur, za ktoré budú ručiť členské krajiny eurozóny. Mechanizmus by mal byť funkčný od 1. júla.
Komisár: Ide o dôveru
Pre Slovensko neexistuje veľa rokovacieho priestoru o obrannom vale, záväzok v Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme je platný pre všetky štáty, ktoré sa na jeho vzniku 10. mája dohodli, povedal dnes Rehn.
"Je dôležité, aby každý jeden členský štát, ktorý sa 10. mája prihlásil k podpísaniu a ratifikácii dohody o tomto novom nástroji, tento sľub aj dodržal, a to čím skôr, tým lepšie. Je to kľúčové pre fungovanie nielen eurozóny, ale aj únie ako celku. Fungovanie Európskej únie sa zakladá na práve a vzájomnej dôvere," vyjadril sa fínsky eurokomisár.
Rehn tak reagoval aj na dnes zverejnené vyjadrenia budúceho ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS), ktorý prejavil záujem ešte ďalšími rokovaniami s predstaviteľmi inštitúcií Európskej únie vyjednať iné podmienky pre Slovensko v súvislosti s obranným valom, prípadne jeho nezahrnutie do celého mechanizmu.
Pacta sunt servanda
Aj keď ide o medzivládny nástroj, komisia pôsobí ako koordinátor a do určitej miery riadi mechanizmus, preto Rehn zaujal jasný názor vo veci. V otázke posunutia témy obranného valu znovu na rokovací stôl za účelom prehodnotenia podmienok, hoci v prípade Slovenska došlo medzičasom k zmene vládneho kabinetu, sa Rehn vyjadril skepticky.
"Pacta sunt servanda. Keď ste vnútri, ste vnútri a musíte konať tak, aby ste si plnili svoje záväzky," dodal Rehn.
Fico na rokovanie o vale neprišiel
Nová vláda po tej predchádzajúcej dedí politické rozhodnutie o vytvorení nového garančného mechanizmu pre krajiny eurozóny vo finančných problémoch, ktoré je nezvratné.
Je preto pripravená na zodpovedné rokovania v Bruseli aj na pôde slovenského parlamentu, v súčasnosti však nemá právomoci na vyslovenie akýchkoľvek záruk za úspešnú ratifikáciu rámcovej zmluvy. Po dnešnom stretnutí s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom to vyhlásil dezignovaná premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS).
Na toto rokovanie mal pôvodne prísť aj odchádzajúci predseda vlády Robert Fico (Smer-SD), ten sa však na poslednú chvíľu ospravedlnil.
"Musím vám oznámiť, že na poslednú chvíľu mi pán premiér oznámil, že na toto stretnutie nepríde. Mrzí ma to, lebo som presvedčený, že záujmy, ktoré sú v prospech štátu, by sme nemali riešiť prostredníctvom názorov len politických strán," konštatoval bez bližších informácií Gašparovič.
Prieskum: S pomocou Grécku nesúhlasí 70 % Slovákov
Väčšina Slovákov nesúhlasí s finančnom pomocou Grécku. Až sedem z desiatich opýtaných sa v prieskume agentúry TNS SK vyjadrilo, že nesúhlasí s tým, aby Slovensko Grékom pomohlo. Len necelá štvrtina, konkrétne 23,2 % obyvateľov Slovenska zdieľa názor, že Grécku treba pomôcť.
Až štyri pätiny obyvateľov Slovenska si pritom myslí, že Slovensko nemá takú vysokú životnú úroveň, aby mohlo pomáhať iným štátom a tri štvrtiny respondentov sa domnieva, že kvôli podpore krajiny, ktorá potrebuje finančnú, prípadne inú pomoc, sa ostatné krajiny eurozóny ešte viac zadlžia.
S finančnou pomocou Grécku nesúhlasia vo väčšej miere ľudia vo veku 40 až 49 rokov, obyvatelia trnavského kraja a tiež respondenti z najmenších obcí a veľkých miest.
Naopak, s pomocou gréckej ekonomike súhlasia v porovnaní s celoslovenským priemerom skôr obyvatelia trenčianskeho kraja, ľudia 30 až 39 roční, respondenti s vyšším vzdelaním a obyvatelia z miest s počtom obyvateľov od 20 000 do 99 999.
