Premiér tvrdil, že ekonomické rozdiely medzi Bratislavským krajom a zvyškom Slovenska sú dielom pravice. Sľúbil, že to zmení. Rozdiely sú však ešte väčšie, ako keď začal vládnuť.
BRATISLAVA. V predvolebnej kampani spred štyroch rokov lákal predseda Smeru Robert Fico voličov aj na to, že na Slovensku sú veľké rozdiely v životnej úrovni medzi Bratislavou a zvyškom Slovenka. Vinil za to pravicu.
Ficova strana vo vtedajšom volebnom programe tvrdila: „Smer vníma obrovské regionálne rozdiely na pomerne malom území Slovenskej republiky ako prirodzený výsledok pravicovej politiky založenej len na pravidlách čistého trhu."
Fico: Zmeníme to
Po zostavení vlády sa Smer podujal, že problém začne riešiť. „Hlavnou úlohou regionálnej politiky vlády je zastaviť pokračujúci trend regionálnych disparít kombináciou centrálnych rozvojových impulzov a parciálnych politík samosprávnych krajov," zaviazala sa pred štyrmi rokmi Ficova vláda.
Výsledky Štatistického úradu však ukazujú, že vláda v tomto sľube zlyhala. Rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska neznížila, naopak, sú väčšie ako boli v roku 2005.
Podľa prieskumu Štatistického úradu sa takzvaný stredný príjem domácností v prepočte na osobu zvýšil v Bratislave medzi rokmi 2005 a 2008 až na 129 percent celoslovenského priemeru. Tento podiel rástol oveľa rýchlejšie ako vo všetkých ostatných krajoch.
„Disparita medzi Bratislavským a ostatnými krajmi sa zväčšila," povedal Róbert Vlačuha zo Štatistického úradu.
Napríklad v roku 2005 stredný príjem domácností bol v Bratislave a okolí v prepočte 424 eur mesačne v čistom na osobu. V najchudobnejšom Prešovskom kraji to bolo 324 eur. Rozdiel bol rovných sto eur. V roku 2008 mala Bratislava príjem už 609 eur a Prešov 434 eur. Rozdiel sa tak zvýšil na 175 eur.
Kríza to zhoršila
Údaje z minulého roku štatistici ešte nemajú, ale vzhľadom na to, že nezamestnanosť rástla najmä v chudobnejších regiónoch, dá sa predpokladať, že rozdiely sa ešte viac prehĺbili. „Kríza rýchlo zvýšila mieru nezamestnanosti, zatlačila na pomalší rast miezd a z chudobných regiónov urobila razom ešte chudobnejšie," povedal ekonóm VÚB banky Martin Lenko.
Stredný príjem, čiže medián, je hodnota disponibilného príjmu (po zrazení všetkých daní a povinných odvodov), ktorá rozdeľuje skupinu príjmov na dve rovnako početné časti podľa počtu osôb.
Ticho po sľube
Na otázku, prečo sa sľub vláde splniť nepodarilo, sme odpoveď z Úradu vlády včera do uzávierky nedostali. Ekonóm Privatbanky Richard Tóth tvrdí, že ekonomické rozdiely medzi krajmi sú prirodzené, vznikali desiatky rokov, úplne zmazať sa nedajú, ale len zmierniť. Aj to nie za jedno volebné obdobie.
„Sú to nesplniteľné sľuby, v podobných prípadoch by vlády mali skôr uvádzať, že prijmú zmeny, ktoré povedú k zmierneniu regionálnych rozdielov, nie že to zmenia za štyri roky," myslí si Tóth. To, že je Bratislava bohatšia, je prirodzené.
Rovnako je to aj v prípade iných hlavných miest vo svete. „Ide o hlavné a najväčšie mesto na Slovensku, s množstvom inštitúcií, sídiel firiem, s najvzdelanejším obyvateľstvom v rámci Slovenska," povedal Tóth.
