BRATISLAVA. Predvolebný zápas vyšiel susedných Čechov výrazne lacnejšie ako nás. Ak by sme to merali cez aktuálnu dieru v štátnom rozpočte, ktorú zanechávajú vlády Roberta Fica a Jana Fischera, ťahali by sme za kratší koniec.
Za pol roka stihla slovenská vláda „vyrobiť“ deficit takmer za 2,5 miliardy eur, zatiaľ čo česká vláda po prerátaní na euro necelé tri miliardy, hoci jej rozpočet je až trojnásobne väčší ako náš.
Keď to rozmeníme na drobné podľa počtu obyvateľov, prídeme k záveru, že kým Fischer za šesť mesiacov zaťažil jedného občana v prepočte 280 eurami, Fico až 452 eurami, čo je až o dve tretiny viac.
Úsporné opatrenia, ktoré Fico v záujme svojich egoistických cieľov odkladal napotom, bude za neho musieť urobiť nová vláda, tvrdí Ivan Štulajter.
Pre objektivitu však treba dodať, že súčasťou štátneho rozpočtu v Čechách je aj dôchodkový systém, kým u nás nie je. Ale aj náš rozpočet cíti problémy penzijného systému. Pre krízu musí tento rok v Sociálnej poisťovni zaplátať sekeru za 740 miliónov eur.
Odolnejší úradníci
Dôvody, prečo Fischerov rozpočet zatienil Ficov, sa skrývajú v ekonomike, ale aj prístupe oboch premiérov.
Zatiaľ čo český premiér sa vlani politikom najväčších strán pri schvaľovaní rozpočtu vyhrážal demisiou, ak neprijmú úsporné opatrenia, Ficova vláda vlani v decembri v parlamente presadila historicky najvyššie výdavky argumentujúc, že kríza sa nesmie u nás dotknúť bežných ľudí.
„Česká vláda pristúpila k úsporným opatreniam skôr a pomerne razantne, diskusie začali v polovici minulého roka a príslušné rozhodnutia sa udiali už vlani.
Na Slovensku sa výraznejšie opatrenia smerom k nižšiemu deficitu zatiaľ neurobili,“ hovorí o jednej z príčin slovenského zaostávania hlavný analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Barta.
Radovan Ďurana z inštitútu Iness pripomína, že Česi zvýšili svoje rozpočtové výdavky oproti tým spred roka o necelé percento, kým na Slovensku sa volebný cyklus prejavil naplno. Ficova koalícia sa v čase, keď rozpočet pre krízu prichádzal o milióny z daní a odvodov, rozhodla zvýšiť výdavky až o vyše 15 percent.
To, že Česko zadlžilo pred voľbami budúce generácie menej ako Slovensko, súvisí aj s tým, že u nás vládli politici a v Česku úradníci s odborníkmi. Politické strany, ktoré súperili o voliča, tak nemali priamy dosah na rozpočet.
„Lepšie plnenie rozpočtu u nás je dané aj tým, že takmer rok tu fungovala úradnícka vláda, ktorá stála tak trochu bokom od politického a volebného cyklu. Rozpočet na tento rok bol pripravený konzervatívne a ministerstvo financií už od začiatku roka striktne strážilo výdavky a uplatňovalo na ne limity,“ vysvetľuje český ekonóm Petr Dufek z ČSOB.
Aj prístup ministerstiev financií k rozpočtu zohral svoju úlohu. České ministerstvo sa svojimi predpoveďami v daniach oveľa viac priblížilo k skutočnosti ako slovenské.
Napríklad daň z príjmov ľudí naplnila český štátny rozpočet za pol roka na 46 percent, slovenské verejné financie vyzbierali za rovnaké obdobie od ľudí iba 30 percent celoročného plánu.
Ešte horšie sme na tom pri porovnaní dane z príjmov firiem. Od podnikov Česi za pol roka vyzbierali takmer 60 percent ročného výnosu, na Slovensku to bola zhruba tretina. Dokopy kríza vzala slovenským verejným financiám až miliardu na daniach a odvodoch oproti predpokladom, ktoré naplánoval rezort financií.
Predsa to len pocítime
Čechom pomohla aj ich ekonomika, ktorá je voči kríze odolnejšia ako naša. Vlani sa prepadla menej a nezamestnanosť u našich susedov stúpala pomalšie.
„Nezamestnanosť už tradične trápi viac Slovensko ako Česko,“ povedal riaditeľ pre stratégiu v českej firme Partners Pavel Kohout. Navyše v rámci úsporných opatrení sa v Česku znížila podpora v nezamestnanosti, čo pribrzdilo rast výdavkov rozpočtu na ľudí bez práce.
Pre nepresný odhad vlády a nedostatočné úspory nám tento rok hrozí vo verejných financiách schodok vyše 7 percent HDP oproti plánovaným 5,5 percenta.
Novú vládu čakajú škrty a nie je vylúčené ani zvyšovanie daní, ak sa ekonomika nemá vydať gréckou cestou. Bežní ľudia, ktorých chcel Fico podľa jeho slov ochrániť tým, že nešetril, si to napokon môžu odniesť tak, že budú platiť za nákupy viac napríklad pre zvýšenie DPH.
Budúci minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) pre TV Sme nevylúčil, že problémy v rozpočte bude musieť nová vláda riešiť aj zvýšením DPH. O možnosti tohto kroku už v médiách nahlas hovorí aj podpredseda ďalšej budúcej koaličnej strany KDH Anton Marcinčin.
Ambícia budúceho ministra financií Mikloša je dostať do konca volebného obdobia deficit pod dve percentá. Česko očakáva tento rok deficit pod šiestimi percentami HDP, uťahovanie opaskov však neminie ani našich západných susedov.
Pre objektivitu treba dodať, že súčasťou očakávaného vysokého deficitu v tomto roku je aj druhý pilier, ktorý sa na ňom podieľa viac než percentom HDP. Čechov reforma penzií a zavedenie povinného sporenia na penziu ešte len čaká.
