Nová koalícia čoraz hlasnejšie hovorí o tom, že krízovú situáciu bude musieť samospráva riešiť úsporami. Je aj možnosť zvýšiť dane, vziať si úver. Ak to nepomôže, čaká mestá a obce nútená správa.
BRATISLAVA. Nová vláda asi samosprávam nepreplatí všetko, o čo v kríze prišli. Napriek tomu, že kritizuje postup ministerstva financií, ktoré mesiace tajilo, že v daniach je obrovský prepad, panuje medzi budúcimi koaličnými poslancami zhoda: časť výpadku si musí samospráva zaplatiť z vlastného, alebo sa uskromniť. Riešenia si zatiaľ nechávajú pre seba.
„Budeme musieť rokovať s predstaviteľmi miest a obcí a hľadať riešenia,“ povedal budúci minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Podpredseda KDH Anton Marčinčin dodáva, že „je málo možností, aby si obce zvyšovali príjmy, musia šetriť“. Rovnaký názor má aj Jozef Kollár z SaS. Poukazuje na to, že takmer štvrtina bežných výdavkov obcí a miest ide na chod ich úradov. „Je to viac ako na MHD, kultúru či zdravotníctvo v pôsobnosti obce.“
Niektorí hovoria aj o potrebe dlhodobých riešení. Medzi nimi napríklad o prehodnotení fiškálnej decentralizácie, ktorú spustil Mikloš. „Hoci to nik nechce počuť, mala by sa prehodnotiť celá decentralizácia verejnej správy,“ povedal Ivan Švejna (Most–Híd).
Dane sa zatiaľ nezvýšia
Situácia v mestách a obciach je síce zlá, ale zďaleka nie taká kritická, ako naznačujú vyjadrenia starostov a primátorov. Viacerí sa vyhrážajú štrajkom a tým, že nebudú môcť uhrádzať faktúry za osvetlenie či mzdy svojim zamestnancom. Ozývajú sa však aj hlasy, že sa prežiť dá, najmä z väčších miest.
Oproti plánu dostanú obce a mestá tento rok z dane z príjmu fyzických osôb, ktorá je ich hlavným zdrojom, o sto miliónov eur menej. Spolu s krajmi by tento rok mali z tejto dane zinkasovať zhruba 1,5 miliardy eur, čo je o niečo viac ako vlani. Ekonóm Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo pripomína, že „tohtoročné oslabené rozpočtové príjmy zodpovedajú úrovni z roku 2007, keď zabezpečovali obdobnú úroveň verejných služieb ako v súčasnosti“. Predpokladá, že v nasledujúcich mesiacoch sa príjmy samospráv stabilizujú. Minulý mesiac bol problém najmä preto, že štát musel vracať nedoplatky z daňových priznaní. To nás už vo zvyšku roka nečaká.
Vaňo si myslí, že spôsob financovania obcí je v súčasnosti nastavený tak, že keď sa ekonomike darí, ich príjmy nadštandardne rastú, keď sa nedarí, výrazne klesajú. „Vytvára to u nich návyk nešetriť,“ povedal. Jedným z riešení je podľa neho, aby sa rast výdavkov obmedzil zákonom, napríklad len o infláciu. Čo by im z dobrých čias ostalo, použili by buď na investície, alebo odložili do rezervného fondu, v žiadnom prípade by však podľa Vaňa nemali rezervu použiť na zvyšovanie bežných výdavkov.
Situáciu môže samospráva riešiť aj zvyšovaním daní a poplatkov, čo je teraz však nereálne, lebo sa blížia komunálne voľby. Marcinčin hovorí, že „pre mestá by bolo populárnejšie, keby dane zvyšovala vláda. Takto by si zabezpečili príjmy a nemuseli by vysvetľovať nepopulárne opatrenia“.
Nútená správa bez exekúcie
Nútená správa obcí a miest
- Ak výška záväzkov po lehote splatnosti prekročí 15 percent bežných (nie kapitálových) príjmov obce a niektorý z jej
záväzkov neuhradí do 60 dní
od splatnosti, musí zaviesť ozdravný režim. - Starosta to oznámi ministerstvu financií, v rámci ozdravného režimu musí výdavky odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.
- Ak sa ani po ukončení ozdravného režimu obec nedostane
do normálnej kondície, ministerstvo financií môže rozhodnúť o zavedení nútenej správy. - Do 7 dní od zavedenia nútenej správy musí obec zriadiť osobitný účet, na ktorý prevedie
financie, ktoré má v bankách. - Prevody peňazí nesmie robiť bez súhlasu núteného správcu – robia sa len s podpismi starostu (primátora) a správcu.
- Do 7 dní musí obec verejne oznámiť, že je v nútenej správe.
- V nútenej správe nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani zamestnancom vyplatená odmena.
- Do 30 dní od vyhlásenia nútenej správy musí obec zostaviť a schváliť krízový rozpočet, z neho sa hradia len najnevyhnutnejšie výdavky a spláca sa dlh.
- Nútený správca sa môže zúčastňovať na zasadaniach zastupiteľstva a má poradný hlas. Obec mu prepláca výdavky spojené s výkonom nútenej správy.
- V nútenej správe sa nesmú
čerpať peniaze z eurofondov.
Zdroj: MF SR
V kompetencii vlády je zvýšiť daň z príjmov, samospráva má zas dosah na miestne dane ako daň z nehnuteľnosti, za psa, za užívanie verejného priestranstva, predajné automaty či daň z motorových vozidiel.
Ak by to predsa len niektoré obce neutiahli, riziko, že skrachujú, je prakticky nulové. Náš zákon konkurz obce nepozná, ale len nútenú správu. Hoci má v nej mesto či obec zviazané ruky, poskytuje jednu veľkú výhodu.
„Vstupom do nútenej správy sa prerušujú všetky exekučné konania vo vzťahu k obci,“ hovorí nútený správca mestskej časti Devín. Tá si pred vyše 10 rokmi požičala takmer dvesto miliónov korún na výstavbu rodinných a bytových domov. Podnikateľský zámer však nevyšiel, a dlh zostal.
„Náš ročný rozpočet je okolo 500-tisíc eur, nehnuteľný majetok nevlastníme už žiaden, ročne sme schopní vyčleniť na oddlženie asi 6600 eur,“ povedala starostka Devína Ľubica Kolková.
Situácia je prakticky bezvýchodisková, ak mestská časť nezíska úver. To neplatí pre obce, ktoré majú v súčasnosti problémy, no nie sú v nútenej správe. Situáciu môžu dočasne riešiť aj pôžičkou. V niektorých bankách už zaznamenali nárast žiadostí o úver.
„Evidujeme zvýšený počet žiadostí o úvery na financovanie bežných výdavkov samospráv,“ povedal Michal Fúrik z Dexia banky. Úvery poskytujú aj iné banky. Žiadajú ručenie nehnuteľnosťami a platí zákonná podmienka, že ak si mesto vezme úver na bežný chod, musí ho splatiť do konca roku, keď ho získalo.
