No ešte predtým plánuje zvýšiť najnižšie dôchodky.
BRATISLAVA. Demografické hodiny začínajú tikať čoraz hlasnejšie, úradníci v Bruseli bijú na poplach: ak sa nezvýši vek odchodu do dôchodku, nebude na penzie. O konkrétnom veku euroúradníci nehovoria. To má byť predmetom verejnej diskusie. Brusel ju odštartoval včera. V kuloároch bruselských úradov sa však hovorí, že vek odchodu do penzie by mal stúpnuť na 67 až 70 rokov. Nie hneď, ale až o niekoľko desiatok rokov.
„Starnúce obyvateľstvo v každom členskom štáte je pre dôchodkové systémy obrovská záťaž, ktorá sa z dôvodu hospodárskej krízy len zvýšila,“ uvádza sa v takzvanej zelenej knihe, ktorú včera zverejnila eurokomisia. Brusel hovorí, že ak sa nezvýši penzijný vek, príde na rad zvyšovanie odvodov a daní alebo krátenie dôchodkov.
Aspoň 15 rokov života
Ľudia v bohatších štátoch odchádzajú do penzie neskôr ako my. Napríklad v Nemecku je to 65 rokov, u nás 62. Žiadne dorovnávanie nás však v tomto volebnom období nečaká. Pre strany novej koalície to nie je téma dňa. „Dôchodok by si mal človek užívať aspoň 15 rokov a naši ľudia sa dožívajú v priemere okolo 77 rokov, tak je úplne normálne, aby súčasný vek odchodu do dôchodku zostal zachovaný,“ hovorí budúci minister práce Jozef Mihál. Zvyšovanie penzijného veku bude podľa neho aktuálne oveľa neskôr.
Podpredseda KDH Anton Marcinčin povedal, že to, či sa odchod do penzie zvýši, alebo nie, „závisí od potrieb a plánov konsolidácie verejných financií“. Nevylúčil, že by sa to mohlo udiať aj nasledujúcich štyroch rokoch, ale reálne to vidí tak, že to „zostane až na ďalšiu vládu“.
To sa zdá pravdepodobné, lebo ani najsilnejšia koaličná strana na to chuť nemá. „Keďže stále prebieha zvyšovanie odchodu do penzie pre ženy, neplánujeme v tomto volebnom období riešiť túto záležitosť,“ povedal novozvolený poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý.
Člen predstavenstva Oxys Capital Mário Blaščák upozorňuje, že ďalšie predĺženie veku odchodu do penzie sa nemôže odkladať. Ľudia žijú stále dlhšie, detí sa rodí menej. Kým dnes u nás pracuje na jedného penzistu šesť ľudí, v roku 2030 by to mali byť menej ako traja. „Do piatich až desiatich rokov by malo prísť k zvýšeniu penzijného veku aspoň na 65 rokov,“ myslí si Blaščák.
Čo s 13. dôchodkom?
Neochota zvýšiť odchod do penzie nič nemení na tom, že nová koalícia sa chystá dôchodkový systém prekopať od základu. Najmä prvý pilier, teda Sociálnu poisťovňu, ktorú možno aj zruší, naznačil to Beblavý. Prvý pilier by sa mal stať solidárnym. Jeden z prvých krokov, na ktoré sa Mihál chystá, je zmena valorizácie dôchodkov.
„Môžem naznačiť, že budeme chcieť zvýhodniť pri valorizácii nižšie dôchodky a znevýhodniť vyššie,“ povedal. Viac prezradiť nechcel. Marcinčin však povedal, že zrejme už nebudú zvyšovať dôchodky tak štedro ako doteraz, keď sa valorizácia počítala podľa inflácie a rastu platov. Po novom sa má do úvahy brať už len inflácia, čo znamená, že zvyšovanie penzií sa spomalí.
„V prvom kroku treba zúžiť súčasné nožnice, teda viac pridať tým, ktorí majú málo,“ povedal Marcinčin. Suma, ktorá doraz išla na 13. dôchodok, by sa mala podľa neho „použiť na zvyšovanie najnižších dôchodkov“. To je zatiaľ otázne. Beblavý hovorí, že vôľa na to je, ale závisí to od rozpočtu. „Nikto dnes nevie, v akom stave sú verejné financie,“ povedal.
Mihál k tomu dodáva: „Je to predčasná otázka, ale cítim signály, že vianočný príspevok sa zachová a prípadne pretransformuje do zvýšenia penzií pre ľudí s nižšími dôchodkami.“ Mihál chce úplne prekopať spôsob výpočtu do penzie, tvrdí, že je nespravodlivý. Chce, aby bol solidárnejší a spravodlivejší voči „dlhodobo chorým, invalidom a matkám, ktoré vychovávajú deti“.
