BRATISLAVA. Ľudia, ktorí sa o svoje zdravie nestarajú, nech si priplatia. Povedal pre SME v stredu nový minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH.
Uvádzal vtedy aj niekoľko príkladov takého nezodpovedného správania, napríklad dlhé hodiny práce s počítačom a následné poškodenie zraku či zápaly očných spojoviek.
„Keď niekto 10 hodín sedí za počítačom, a potom má okuliare, to asi nie je úplne patologický stav, ktorý by si neprivodil sám," povedal Uhliarik.
Tento názor však na druhý deň prekvapujúco korigoval: „Toto by som vôbec neotváral. Vy nikdy nedokážete, že ste pozerali desať hodín televíziu."
Nezodpovedným správaním, za ktoré si treba priplatiť, sú podľa Uhliarika aj následky interrupcie. „Berme to čisto lekársky. Má zákroky, ktoré môžu narúšať prechod vajíčka. Tak, ako si interrupciu treba zaplatiť, tak aj toto nech si zaplatia."
Hovoril aj o tom, kedy by si ženy mali platiť minimálne druhý cyklus umelého oplodnenia. Ten v súčasnosti hradí poisťovňa. Aj tu Uhliarik korigoval svoj názor.
„Neplodnosť si môžete spôsobiť rôznymi spôsobmi, jedným z nich je napríklad interrupcia, ďalším z nich sú zápaly, za čo nemôžete, sú to aj nádory."
Problémom sú podľa neho aj fajčiari, alkoholici a drogovo závislí. „Sú to jednoducho ľudia, do ktorých sa tlačí veľa peňazí. Tak tam by systém nejakého obmedzenia mohol byť."
Nech platia
Niektorí lekári a odborníci s Uhliarikovým názorom súhlasia, iní nie. Exminister zdravotníctva Roman Kováč, ktorý dnes vykonáva gynekologickú prax, hovorí, že interrupcia je síce nezodpovedné správanie sa žien, ale ťažko sa podľa neho dokazuje, že je neplodnosť v príčinnej súvislosti s interrupciou.
„Tento príklad bol nešťastný." Kováč však súhlasí s tým, že nezodpovední dospelí by si za svoj nezdravý životný štýl mali priplatiť.
Dodáva, že síce bývalý minister Rudolf Zajac nabral odvahu na to, že povedal, ktoré diagnózy sa môžu platiť priamo, ale „jeho zoznam nemá logiku, kým návrh ministra Uhliarika ju má".
„Ak pacient nechodí na prevenciu, fajčí, je obézny, pije alkohol, berie drogy, to všetko sú veci, ktorými si sám ničí zdravie," hovorí Kováč. Nechápe, prečo by mala spoločnosť doplácať na jeho nezodpovedné správanie sa. „Ekonomický tlak na toho pacienta je najúčinnejší," myslí si.
S Uhliarikom súhlasí aj Dagmar Takácsová zo Slovenskej lekárskej komory. Komora nedávno aj navrhovala, aby si ľudia s otravou alkoholu aspoň časť nákladov na liečbu hradili z vlastného vrecka.
„Ak si niekto poškodzuje vlastné zdravie a nevstupuje do hry niečo iné, ale len to konanie pacienta, tam nie je o čom rozprávať."
Úspory sú sporné
Všeobecný lekár Peter Lipták je však proti takému princípu. „Keby sme ho uplatnili, tak by sme našli veľmi málo chorôb, ktoré by hradili poisťovne. Pretože aj kardiovaskulárne či rakovinové ochorenia sú často spôsobené vlastným pričinením."
Takto ďaleko však Uhliarik pri definovaní spoluúčasti pacienta na liečbe nezachádza. „To je základný princíp solidarity," povedal v stredu.
Zdravotnícky analytik Tomáš Szalay z HPI je skeptický k tomu, aká miera úspor by sa dosiahla. Vraví, že aj dnes, ak si pacient svojím pričinením spôsobí chorobu, môže mu poisťovňa vyfaktúrovať náklady na liečbu. Monitoring je tu však veľmi slabý. „Skôr by som sa venoval osvete, ktorá sa úplne zanedbala," hovorí.
Uhliarik chce zaviesť aj bonusy pre ľudí, ktorí sa o svoje zdravie príkladne starajú.
