Už stredajšia dohoda koaličných partnerov prezradila, ako vláda rozhodne o obrannom vale a gréckej pôžičke.
Pôvodná agentúrna správa bola nahradená autorským textom SME
BRATISLAVA. Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Vláda dnes odsúhlasila rámcovú dohodu o obrannom vale, aj keď s podmienkami. S výnimkou dvoch ministrov za KDH, ktorí sa zdržali hlasovania, neodporučila parlamentu hlasovať za pôžičku Grécku. Postoj KDH neprekvapil, strana už pred voľbami hovorila o podmienenom súhlase pre túto pomoc. „V ničom sme neustúpili,“ povedala premiérka Iveta Radičová.
Podmienené „áno“
Podmienky vlády pre euroval
Skutočné využitie fondu vláda podporí iba vtedy, ak:
- Európska únia podstatne posilní Pakt stability a rastu.
- Súčasťou zmien bude aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.
- Európska komisia aj Európska centrálna banka jasne preukážu, že dotknutá krajina spravila všetko, čo bolo v jej vlastných silách, aby sa pokúsila refinancovať sa riadne na finančnom trhu.
- Návratná finančná výpomoc bude krajinám v problémoch poskytnutá v súlade s politikou a podmienkami MMF.
Súhlas s rámcovou dohodou podľa ministra financií Ivana Mikloša ešte neznamená aj schválenie konkrétnych garancií. Aby vláda dala záruku na úver, o ktorý by požiadala niektorá z krajín eurozóny v problémoch, dáva si podmienky.
Európska únia musí napríklad posilniť Pakt stability a rastu, ale aj jeho vymožiteľnosť, ak niektorá krajina nedodrží jeho podmienky a bude sa napríklad rýchlo zadlžovať. Má sa vytvoriť mechanizmus riadeného bankrotu krajiny. Eurokomisia a ECB musia preukázať, že dotknutá krajina urobila všetko pre to, aby si peniaze na finančných trhoch zohnala sama. Návratná finančná výpomoc bude poskytnutá v súlade s podmienkami Medzinárodného menového fondu.
„Každé schválenie pôžičky pre krajinu, o ktorú požiada, a aj každá tranža, ktorá krajine pôjde, je podmienená jednoznačným súhlasom každého člena v obrannom vale,“ povedal Mikloš.
Neplatí to však o prvej tranži. Ak sa niektorá z krajín eurozóny dostane do obdobných dlhových problémov ako Grécko, najprv sa dohodne s Európskou komisiou na memorande o porozumení. Prvý úver, ktorý má krajina v problémoch získať v rámci zmluvy o pôžičke, sa uvoľní po podpísaní tohto memoranda. Na ďalšie úverové tranže už potrebuje súhlas ostatných členov eurozóny. Tí sa budú rozhodovať podľa toho, čo napíše komisia v spolupráci s ECB v správe o tom, ako dlžník dodržiava zmluvné podmienky.
Európska komisia víta súhlas našej vlády s obranným valom. Dúfa tiež, že vláda zmení názor aj v prípade gréckej pôžičky. Na Slovensko pripadá pôžička Grécku vo výške 820 miliónov eur z celkového balíka 110 miliárd eur. No len vtedy, ak by pôžičku schválil parlament a Grécko nás o ňu požiadalo v rámci bilaterálnych rokovaní.
Výmena názorov
Koalícia s opozíciou si dnes vymenili zopár názorov. „Pán Počiatek asi nemal kalkulačku alebo spal, keď sa v Bruseli v máji rozhodovalo o gréckej pôžičke a obrannom vale a on s tým súhlasil v takej forme, v akej sa to odsúhlasilo,“ povedal Mikloš. Mal na mysli výšku záruky, ktorou sa má Slovensko podieľať na obrannom vale. Podľa vlády je totiž vysoká vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky.
Expremiér Robert Fico vzápätí hovoril o podvodoch vlády na voličoch: „V predvolebnej kampani ich oklamala, že obranný val nepodporí, teraz tak urobila, pričom ju k tomu nič a nikto nezaväzoval.“
Financial Times: Vplyv neochoty Slovenska pomôcť Grécku je malý
BRATISLAVA. Vplyvy odmietania Slovenska podieľať sa na finančnej pomoci Grécku sú z krátkodobého hľadiska minimálne. Balíček pomoci Aténam v sume 110 mld. eur, ktorý pozostáva z financií od vlád eurozóny a Medzinárodného menového fondu, bol aktivovaný v máji a Grécko už dostáva úvery. Uviedol vo štvrtok na svojej internetovej stránke denník Financial Times.
V svojom článku ďalej informoval, že slovenská vláda schválila účasť krajiny na financovaní Európskeho fondu finančnej stability v sume 440 mld. eur, v ktorom má garantovať 4,5 mld. eur, ale neodporučila parlamentu, aby schválil účasť krajiny na balíčku pomoci Grécku, na ktorej by sa Slovensko malo podieľať úvermi v objeme vyše 800 mil. eur.
Nedostatok solidarity, ktorý v sebe obsahuje rozhodnutie Slovenska, však vyvoláva dlhodobé otázky o politickej jednote eurozóny a o rozsahu ochoty krajín regiónu navzájom si pomáhať, píše Financial Times.
Denník zároveň informuje, že súhlas Slovenska s jeho účasťou v Európskom fonde finančnej stability sa skomplikoval júnovými parlamentnými voľbami, do ktorých strany víťaznej stredopravicovej koalície išli s kritikou poskytovania záchranných finančných balíčkov v rámci eurozóny.
SITA
Chronológia dlhovej krízy v Európe
Rok 2009:
5. novembra - Nová grécka vláda oznámila, že rozpočtový deficit štátu za rok 2009 dosiahne až 12,7 % HDP, čo je viac než dvojnásobok hodnoty, ktorú udávala predchádzajúca vláda.
8. decembra - Agentúra Fitch znižuje rating Grécka na BBB+, prvýkrát za 10 rokov sa tak rating krajiny dostal pod investičné pásmo.
9. decembra - Írsko predkladá návrh rozpočtu na ďalší rok, v rámci ktorého chce ušetriť 4 miliardy eur.
22. decembra - Moody's znižuje rating Grécka z A1 na A2 pre rastúci deficit, je poslednou z troch agentúr, ktorá v ostatných dňoch znížila krajine rating.
Rok 2010:
14. januára - Grécko predstavilo stabilizačný program, v rámci ktorého plánuje znížiť rozpočtový deficit do roku 2012 na 2,8 % HDP.
29. januára - Španielsko oznámilo úsporný plán, v rámci ktorého chce do roku 2013 ušetriť 50 miliárd eur.
25. marca - Lídri krajín eurozóny a MMF schválili vytvorenie záchrannej siete pre Grécko.
11. apríla - Ministri financií eurozóny sa dohodli na mechanizme pomoci Grécku za 30 miliárd eur.
22. apríla - Eurostat oznámil, že rozpočtový deficit Grécka dosiahol za rok 2009 až 13,6 % HDP.
23. apríla - Grécky premiér Jorgos Papandreu požiadal o aktiváciu záchranného balíka EÚ/MMF.
27. apríla - Ratingová agentúra S&P znížila rating Grécka o 3 stupne do špekulatívneho pásma na BB+, rating Portugalska znížila o dva stupne na A- pre nedostatočnú konkurencieschopnosť krajiny.
28. apríla - S&P znížila rating Španielska na AA pre obavy zo slabého hospodárskeho rastu.
2. mája - Grécko sa dohodlo s EÚ a MMF na podmienkach záchranného balíka, jeho hodnota dosiahne 110 miliárd eur do troch rokov, podmienkou je však realizácia úsporných opatrení.
6. mája - Grécky parlament schválil balík úsporných opatrení zahrňujúci zmrazenie platov vo verejnom sektore a znižovanie sociálnych dávok.
10. mája - Ministri financií sa dohodli na vytvorení stabilizačného mechanizmu na podporu krajín eurozóny v prípade núdze, jeho hodnota je 750 miliárd eur, pričom 250 miliárd eur poskytne Medzinárodný menový fond.
18. mája - Nemecko zakázalo nekryté predaje nakrátko akcií 10 najväčších finančných inštitúcií, rovnako aj štátnych dlhopisov krajín eurozóny a swapov úverového zlyhania.
25. mája - Taliansko schválilo úsporný balík za 24 miliárd eur s cieľom znížiť minuloročný rozpočtový deficit na úrovni 5,3 % na 2,7 % HDP v roku 2012.
27. mája - Španielsky parlament schválil úsporný balík za 15 miliárd eur.
28. mája - Agentúra Fitch znížila rating Španielska z AAA na AA+ v dôsledku rekordného dlhu a obáv, že prijaté škrty obmedzia rast ekonomiky.
9. júna - Portugalská vláda schválila najnovší úsporný balík a zároveň vylúčila, že by Portugalsko plánovalo požiadať eurozónu o pomoc.
14. júna - Moody's znížila úverový rating Grécka o 4 stupne na Ba1 (špekulatívne pásmo). Ako dôvod uviedla riziká záchranného programu EÚ a MMF pre Grécko a neistotu, či sa krajina z krízy dostane.
16. júna - Francúzsko oznámilo reformu dôchodkového systému, ktorý počíta s postupným zvyšovaním veku odchodu do dôchodku do roku 2018 zo 60 na 62 rokov.
22. júla - Španielsky parlament ratifikoval reformu pracovného trhu s cieľom zvýšiť hospdársky rast redukciou nákladov na zamestnávanie či prepúšťanie.
24. júna - Náklady na ochranu Grécka proti platobnej neschopnosti dosiahli rekord. Atény musia za ročné poistenie gréckych štátnych dlhopisov v hodnote 10 miliónov eur proti insolventnosti zaplatiť 958.000 eur.
7. júla - Nemecká vládna koalícia schválila plán úspor, ktorý počíta do roku 2014 s ušetrením 80 miliárd eur.
- Výbor európskeho bankového dohľadu (CEBS) zverejnil 91 bánk, ktoré sa zúčastnia na záťažových skúškach.
8. júla - Grécky parlament schválil zákon o dôchodkovej reforme. Vek odchodu do dôchodku sa zvyšuje na 65 rokov a obmedzia sa aj predčasné dôchodky.
13. júla - Ratingová agentúra Moody's znížila rating Portugalska o dva stupne na A1 pre pokračujúci rast dlhu a malé šance na výraznejší rast ekonomiky.
TASR
