Ak v obale nájdete inú potravinu, ako ju výrobca zobrazil na obale, nemusí to byť v rozpore so zákonom. Ide len o šikovný marketingový ťah v medziach legislatívnych pravidiel.
Čo musí byť uvedené na obale potravín Obchodný názov potraviny, jej výrobcu, predajcu alebo baliarne. Na obale musí byť uvedená aj identifikácia výrobnej dávky. Množstvo potraviny bez započítania hmotnosti obalu (netto množstvo). Potravinový kódex vyžaduje aj uvedenia zoznamu ingrediencií, pri niektorých musí byť uvedené aj množstvo. Na obale nesmie chýbať dátum minimálnej trvanlivosti (dokedy si potravina zachová charakteristické vlastnosti), po tomto dátume však stále môže byť použiteľná). Alebo dátum spotreby (dátum poslednej možnej spotreby). Ak by neuvedenie informácií o pôvode potraviny, spôsobe skladovania či používania mohli spôsobiť nesprávnu prípravu či uvedenie spotrebiteľa do omylu, musia sa tiež uviesť na obale. Zdroj: Potravinový kódex SRr
BRATISLAVA. Nečitateľný popis na obale potravín či chýbajúci zoznam ingrediencií, farbív a konzervantov. To sú len niektoré z nedostatkov, ktoré vlani odhalila Štátna veterinárna a potravinová správa. Takmer polovica zistených nedostatkov sa týkala obalov potravín a ich označovania.
Pri trvanlivom pečive, ako sú napríklad sušienky, piškóty či krekry sa inšpektori stretli aj s chýbajúcimi údajmi o výživovej hodnote. A to aj keď obal lákal na postupné uvoľňovanie cukrov či iné výživové tvrdenie. „Príčinou problémov s označovaním potravín je neznalosť legislatívy a nezodpovedný prístup výrobcov," uvádza potravinová správa vo svojej výročnej správe.
Aké informácie musia byť uvedené na obale potravín, predpisuje Potravinový kódex Slovenskej republiky. Píše sa v ňom aj to, že označovanie potravín nesmie uvádzať spotrebiteľa do omylu. Najmä ak ide o vlastnosti či zloženie výrobkov, alebo prisudzované účinky.
Kliknite - obrázok zväčšíte
Klamstvo v medziach zákona Výrobcom, predajcom a baliarom sa však šikovne darí zákony obchádzať čarovnými formulkami „tip na servírovanie" a „ilustračné foto". Keďže na zadnej strane obalu uvedú vyžadované informácie o potravine, literu zákona naplnili do písmena.
Napríklad obal šunkovej pizze Tesco Value zobrazuje výrobok, na ktorom vidieť aj aký-taký náznak šunky. Realita je však krutá: skutočný obsah šunky uvedený vzadu na obale nepresiahne gram na vyše štyristogramovú porciu pizze. Cena? Sedemdesiatdeväť centov. Na porovnanie, vyše polkilová pizza Guseppe obsahuje 21 gramov šunky. Štandardná obloha v spojení so značkou však vyjde na dve eurá a 75 centov.
Pri nápojoch či zmrzlinách je zaužívané predávať výrobok „s príchuťou" niečoho. Len v ojedinelých prípadoch sa používajú pomaranče na výrobu lacnej pomarančovej limonády. Výsledok zabezpečí alchýmia aróm, farbív a kyseliny citrónovej.
Čo je čo?
Dátum minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Aj po tomto dátume však ešte môže byť jedlá. Ak však výrobca, prepravca alebo predajca pochybil v skladovaní, tovar môže byt nepoužiteľný aj skôr.
Dátum spotreby je dátum, do ktorého je potrebné potravinu najneskôr spotrebovať. Musia sa ním označovať potraviny, ktoré podliehajú rýchlej skaze, a preto môžu predstavovať riziko pre spotrebiteľa. Keď je potravina označená dátumom spotreby, musia byť na obale uvedené aj podmienky skladovania.
Prekvapení z obsahu balenia nemusíte ostať len pri „neznačkových" potravinách. Populárne Banány v čokoláde od Orionu obsahujú len banánovú šťavu (0,3 percenta z celkového množstva, uvádza sa na obale). Tá je zahustená želatínou. Termix s príchuťou jahôd od Kunínskej mliekarne neobsahuje ani stopu po skutočných jahodách. Nahrádza ich farbivo a aróma.
Kliknite - obrázok zväčšíte
Výrobcovia sú chránení, pretože svoje povinnosti si splnili. Je chybou spotrebiteľa, že zloženie nečíta a nakupuje na základe obalu. Až dvanásť percent spotrebiteľov písmenká na obaloch ignoruje úplne. Takmer 70 percent ľudí študuje zloženie potravín len „občas a zbežne" a 18 percent si obal preštuduje „vždy a podrobne". Vyplýva to z ankety, na ktorej sa v období od 6. do 8. júla zúčastnilo okolo 300 čitateľov internetovej stránky Ekonomika.sme.sk.
Lacno nemusí znamenať zle
„Určitá miera idealizácie produktu je akceptovateľná, ale obal nesmie spôsobiť po otvorení rozčarovanie spotrebiteľa," vraví Zděnek Kvinta, šéf marketingu spoločnosti Dr. Oetker.
Kvinta klamanie spotrebiteľa odmieta, za občasným postupom konkurencie vidí „súvis s kvalitou prípravy obalu či samotného výrobku". „Pravdepodobne ide o šetrenie nákladov," vraví Kvinta. Príčiny existujú rôzne, od nekvalitného dodávateľa a dizajnéra obalu až po lacné výrobné zariadenia a menej ľudí pri kontrole kvality výrobkov. „V prípade veľkého prikrášľovania už ide naozaj o klamanie spotrebiteľa s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť výrobku," uzaviera Kvinta.
Kliknite - obrázok zväčšíte
Argument o cene a kvalite sa nedá uplatniť na každý lacný výrobok s pekným obalom. Dôkazom sú napríklad rybacie prsty od firmy Nowaco. Tie pod značkou Viki obsahujú až 65 percent mäsa z treskovitých rýb. Druhý variant tej istej firmy má o osem percent mäsa menej. Aj rybacie prsty predávané pod značkou Tesco majú 65-percentny podiel treskovitého mäsa. Rozdiel v cene je značný. Kým Tesco rybie prsty kúpite za 69 centov (250 gramov), prsty Viki vás vyjdú až na vyše dve eurá za rovnakú hmotnosť. Aj analytik agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský hovorí, že vyžadovanú minimálnu kvalitu potravín nesmie podliezať nikto.
Pizza a mrazené výrobky sú najproblémovejšie. Rovnaký test českého denníka Mladá fronta DNES odhalil mrazené krevety bez kreviet či predsmažené detské kuracie rezne s 20-percentným obsahom kuracieho mäsa.
Podobné praktiky firiem sa podľa Drahovského nezmenia skôr, kým nepríde k zmene na strane spotrebiteľa. „Ľudia nakupujú potraviny podľa obalu a ceny, zloženie je až druhoradým prvkom. Toto si výrobcovia dobre uvedomujú," vraví Drahovský.
V písmenkách na obale sa dá nájsť všetko
Aj keď na obale nie je uvedené presné množstvo použitých ingrediencií, výrobca ich vždy uvádza zostupne. BRATISLAVA. Nie je meno ako meno. Potraviny, ktorými sú aj nápoje, musia mať taký názov, aby si ho nebolo možné zameniť s inou potravinou. A to aj takou, ktorá sa vyrába v inej krajine.
Potravinový kódex hovorí, že ak taký názov neexistuje, výrobca musí na obal pridať viac textu a výrobok čo najlepšie opísať.
Malé odchýlky sú dovolené
Pri balení potravín musia výrobca, predajca alebo baliareň dodržiavať deklarované množstvo. Prípustné sú len malé odchýlky. Napríklad 50-gramové balenie sušienok môže obsahovať len 45 gramov výrobku.
Odchýlky neplatia pri takzvaných egalizovaných potravinách. Sú to výrobky, ktoré sú dávkované cajchovanými strojmi na presne deklarované množstvá. Spoznáte ich podľa loga malého tlačeného „e" na obale výrobku.
Ingrediencie sa vyratúvajú zostupne
Presné zloženie výrobku býva často chráneným tajomstvom. No pri niektorých ingredienciách musia výrobcovia udávať aj použité množstvo. Platí ak je názov potraviny totožný s použitou surovinou alebo je táto ingrediencia graficky či slovne zvýraznená. Vtedy musí byť v zložení uvedené aj jej použité množstvo. Príkladom je syrová pizza, kde musí byť uvedené množstvo syra.
V ostatných prípadoch sa presné množstvá ingrediencií nevyžadujú, no na obale sa udávajú v klesajúcom poradí podľa množstva ingrediencie použitej pri výrobe potraviny. Niektoré suroviny sa pritom nemusia ani presne opisovať. Napríklad pri rafinovanom oleji stačí, ak je uvedené v zložení len „olej". Rovnaký postup platí pri rybách, syroch, cukroch, mliečnych bielkovinách či koreninách. Pri označení mäsa nesmie chýbať druh zvieraťa, z ktorého pochádza.
Éčka a arómy sa vynechať nesmú
Ak sú v potravine použité prídavné látky (známe skôr ako éčka), musia byť v zložení uvedené podľa klesajúceho množstva, v akom sú obsiahnuté v potravine. Keď sa výrobca rozhodne trvanlivosť napríklad čipsov predĺžiť balením v ochrannej atmosfére nejakého plynu, musí byť na obale uvedené „Balené v ochrannej atmosfére."
Umelé arómy či príchute sa musia označovať spolu s opisom. Nie však každý si môže prisvojiť pomenovanie „prírodná aróma," ako je to napríklad pri kofole. Dá sa použiť len pri arómach či príchutiach, ktoré boli získané priamo z potraviny alebo zdroja arómy tradičným, alebo iným vhodným spôsobom.
Všetky podrobné informácie o podmienkach balenia sa dajú prehľadne nájsť v Potravinovom kódexe SR, ktorý je dostupný na internetovej stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Keď máte podozrenie, že výrobok nezodpovedá vyžadovaným pravidlám, môžete sa obrátiť s podnetom na potravinovú správu. Tá podnet preverí a o výsledku vás bude informovať.
Adam Valček
Biopotraviny majú nové logo
Výrobcovia, predajcovia a baliarne majú dva roky na to, aby biovýrobky označili logom „eurolistu".
BRATISLAVA, BRUSEL. Od júla platia v Európskej únii nové pravidlá na označovanie ekologických potravín. Tie zahŕňajú aj označovanie potravín novým európskym logom v tvare „eurolistu".
Logom sa však môžu označiť len potraviny, ktoré spĺňajú charakteristické vlastnosti ekologických. Eurolist znázorňuje hviezdy Európskej únie zoskupené v tvare listu na zelenom podklade a spotrebiteľom má vysielať dva jasné signály: príroda a Európa.
Podľa agentúry pre prieskum trhu Terno po ekologických potravinách sa neustále zvyšuje záujem. „Ľudia vedia, že ekologické potraviny musia spĺňať tvrdé štandardy, a tak sa na tieto potravinu môžu spoľahnúť," hovorí analytik agentúry Ľubomír Drahovský.
Z pultov predajní sa však nevytratí slovenské biologo. Okrem európskeho označenia sa naďalej budú používať aj súkromné, regionálne a národné logá pre ekologické potraviny. Uvádzanie loga na nebalených a dovážaných ekologických výrobkoch je nepovinné. Okrem nového loga zahŕňajú nové pravidlá označovania aj povinné uvádzanie miesta produkcie ingrediencií a číselný kód orgánu, ktorý vykonáva kontrolu.
Ak si po novom budete kupovať biojablkový koláč, na obale musia byť aj údaje o mieste produkcie jabĺk, múky a ostatných surovín. Európska komisia si od nových pravidiel sľubuje rozvoj odvetvia ekologického poľnohospodárstva a zvýšenú ochranu spotrebiteľa.
Adam Valček
