Jazykové certifikáty vám otvoria dvere na zahraničné univerzity. Zvládnutie štandardizovaných skúšok či štátnic môže zavážiť pri výberovom konaní do zamestnania, no mnohé firmy si radšej ľudí vyskúšajú sami.
Koľko zaplatíte za štátnice Napríklad z anglického, nemeckého, francúzskeho, zo španielskeho či z talianskeho jazyka sa dajú vykonať štátnice na štyroch rôznych stupňoch. Tie zodpovedajú stupňom Spoločného európskeho referenčného rámca. Za základnú štátnu jazykovú skúšku zaplatíte 65 eur a zodpovedá stupňu B2 referenčného rámca. Ide o najmenej náročnú formu skúšky. Za všeobecnú a odbornú jazykovú skúšku zaplatíte po 80 eur za každú. Obe majú druhý stupeň náročnosti a zodpovedajú stupňu C1 - C2 referenčného rámca. Špeciálna štátna jazyková skúška je najťažšia a zodpovedá aj najvyššiemu stupňu referenčného rámca (C2). Vyjde vás na rovných sto eur a určená je najmä pre tých, ktorí chcú byť tlmočníkmi a prekladateľmi.
Zdroj: www.1sjs.sk
BRATISLAVA. Diplom z prestížnej univerzity otvára dvere do zamestnania. Pri štandardizovaných certifikátoch to vždy neplatí. Pri výberovom konaní však môžu zavážiť. „Niektoré štandardizované jazykové a počítačové certifikáty majú silnú váhu na trhu práce," hovorí Peter Paška z personálnej agentúry ProAct People Slovensko.
Keď je študent ešte na základnej či strednej škole snaživý, niektoré certifikáty mu môžu pomôcť na prestížnu univerzitu. Napríklad TOEFL, čo je jazykový test hodnotiaci základné znalosti z angličtiny, je akceptovaný americkými vysokými školami.
Absolventi nemeckého testu KDS sú tiež oslobodení od jazykovej časti prijímacej skúšky na nemecké vysoké školy. Podobne to platí aj pre španielsky certifikát DELE.
Testuje sa všetko Rozhodujete sa, či ísť na niektorý z testov? Mali by ste pamätať, že nie sú určené pre začiatočníkov. „Predpokladom na úspešné zvládnutie testu je štúdium v rozsahu minimálne 720 vyučovacích hodín, čo zodpovedá jazykovej úrovni C1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca," vraví Paška.
Keď už sa rozhodnete ísť na test, vybrať si môžete medzi samoprípravou a kurzom. Pri kurze však musíte rátať s výdavkami - prípravný kurz napríklad na spomínaný TOEFL vyjde na približne 300 eur.
Všeobecné informácie, testy či ukážkové otázky pre samoukov sú dostupné spravidla na internetovej stránke toho-ktorého testu. Kurz má výhodu v podobe lektora, s ktorým sa dajú okamžite konzultovať problémového úlohy.
Testy sa skladajú z viacerých častí, ktoré sú zamerané na čítanie, počúvanie, hovorenie a písanie. Testovanie môže trvať aj päť hodín s jednou alebo dvomi prestávkami.
Odborníci hovoria, že treba výber certifikátu dobre zvážiť. „Napríklad TOEFL je platný len dva roky od vydania. KDS má zasa neobmedzenú platnosť," hovorí Paška. Vydanie TOEFL pritom stojí 180 dolárov, za vydanie KDS sa platí 150 eur.
Štátnice pomôžu vždy Štátnica z cudzieho jazyka má niekoľko stupňov a podľa toho sa líšia aj možnosti, ktoré vám dáva. Kým základná štátnica s minimálnym stupňom náročnosti si vyžaduje štyri roky štúdia jazyka, všeobecná štátnica si vyžaduje už sedem rokov štúdia. Externisti sa pripravujú na štátnice sami, škola im poskytne sylaby. Vzdelanie preukazovať nemusia, podmienkou je mať sedemnásť, respektíve osemnásť rokov (prípadne požiadať o výnimku).
Na skúšky sa dá ísť len postupne: aj záujemcovia o „tlmočnícke" štátnice si najprv musia urobiť všeobecnú štátnu skúšku.
Pri skúškach sa overujú teoretické aj praktické vedomosti z jazyka. Overuje sa aj prehľad kandidáta o politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych javoch v danej jazykovej oblasti a porovnávajú sa s našimi.
„Jednoznačne uchádzač, ktorý sa vie preukázať dokladom, má vyššie predpoklady na úspešné obsadenie voľnej pracovnej pozície," tvrdí Paška o štátniciach či certifikátoch. Je podľa neho zásadný rozdiel, či má niekto len vysvedčenie zo školy alebo aj vyššiu skúšku, ktorá už vypovedá o určite znalostnej úrovni.
Firmy učia a testujú po svojom Štandardizované certifikáty nemusia byť iba jazykové, ale aj počítačové. Najznámejší je ECDL, označuje sa ako „počítačový vodičák." Ten sa dá získať už aj na strednej škole na rôzne druhy kancelárskych programov.
Stredné a veľké podniky najčastejšie investujú do vlastného vzdelávania a aj vstupného testovania zamestnancov. Certifikáty sú vtedy len akýmsi doplnkom, ktorý nemusí byť pri rozhodovaní smerodajný.
V prípade podnikového vzdelávania ide najčastejšie o manažérske kurzy, zlepšovanie komunikačných zručností a lepšie zvládania stresu. Často ide o počítačové kurzy, keď si podniky zamestnancov školia okrem základných kancelárskych programov aj na softvér, ktorý sa používa výhradne v danej firme.
Koľko stoja najznámejšie vzdelávacie certifikáty?
Kliknite - obrázok zväčšíte
Firmy stále žiadajú najmä angličtinu
Zamestnávatelia na Slovensku hľadajú najmä anglicky a nemecky hovoriacich pracovníkov. Certifikáty pri tom nepožadujú.
BRATISLAVA. Spoločnosti pri nábore ľudí len málokedy v inzerátoch uvádzajú aj konkrétnu požiadavku na jazykový alebo počítačový certifikát. Na pracovnom portáli Profesia.sk napríklad evidujú len jediný inzerát, kde firma požaduje počítačové zručnosti na úrovni certifikátu ECDL.
Dopyt po štandardizovaných jazykových certifikátoch je ešte menší. Posledný inzerát s požiadavkou na TOEFL test bol uverejnený v máji. „Mnohé firmy požiadavku na špecifický kurz neudávajú v inzerátoch, preto je ťažké povedať, aký je po nich reálny dopyt," hovorí Lucia Burianová z portálu Profesia.sk.
Španielčina zatiaľ k topjazykom nepatrí Aj keď je ťažké hovoriť o konkrétnom dopyte po TOEFL teste, záujem o anglicky hovoriacich ľudí je na trhu práce veľký. Na Slovensku ich hľadá vyše polovica firiem inzerujúcich cez portál Profesia.sk, čo je o jedenásť percent menej než v Maďarsku a o šestnásť percent menej než v Česku. Slováci uvádzajú znalosť angličtiny častejšie než Česi a Maďari.
Druhým najpožadovanejším jazykom je nemčina. Nasleduje maďarčina, francúzština a taliančina. Po španielskom jazyku veľký dopyt nie je. Dôvodom môže byť aj malý podiel španielskych firiem na slovenskom trhu.
Ruština teraz nepomôže Aj keď si množstvo uchádzačov uvádza znalosť ruského jazyka do životopisu, zamestnávatelia ho požadujú len minimálne. Ruština patrí k trom najčastejšie uvádzaným jazykom v životopisoch. Kým znalosť angličtiny s pokročilým vekom klesá, znalosť ruštiny rastie. Dôvod je zrejmý - ruský jazyk bol za socializmu povinným jazykom. Mladšie ročníky majú bližšie k angličtine.
Podľa informácií zverejnených v máji, iba jedno percento firiem inzerujúcich na portáli Profesia.sk požaduje znalosť ruštiny, no v životopisoch ju deklaruje až trinásť percent uchádzačov. Rovnaký záujem zamestnávateľov o ruštinu je aj v Česku, kde jej znalosť deklaruje až šestnásť percent uchádzačov. Naopak, v Maďarsku ju požadujú tri percentá firiem, no len dve percentá ľudí ruštinu ovládajú.
Adam Valček
