Ak to vláda so záchranou verejných financií myslí vážne, pocítime to na svojich rozpočtoch. Najmä cez vyššie dane a asi aj na vyšších cenách v obchodoch a reštauráciách. Obchodníci aj majitelia reštaurácií hovoria, že už teraz idú na doraz. Ak by DPH stúpla z 19 na 20 alebo 21 percent, ostrá konkurencia v obchode by to zrejme „utopila“ v ziskoch a spotrebiteľ by to nepocítil. No stravovanie by zrejme zdraželo.
BRATISLAVA. Hoci vláda ešte nepovedala, ako chce dať do poriadku verejné financie, je veľmi pravdepodobné, že nás čakajú zmeny, ktoré zasiahnu aj peňaženky domácností. Hovorí sa nielen o škrtaní výdavkov, ale aj o zvyšovaní príjmov rozpočtu. Tie sú najmä z daní. Radí nám to Medzinárodný menový fond, myslí si to u nás čoraz viac ekonómov a povedal to aj minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Ľudia tak záchranný balík pocítia cez nižšie platy a možno aj cez vyššie ceny.
Mikloš povedal, že je mu blízke odporúčanie menového fondu znížiť na budúci rok deficit verejného rozpočtu o 1,66 miliardy eur. Fond vláde navrhol zvýšiť aj DPH, zatiaľ jeho analytici nepovedali, o koľko. Zvýšenie tejto dane Mikloš nevylučuje.
Ceny sa zrejme zatrasú
V balíku môže byť
zvýšenie DPH,
zrušenie výnimiek v dani z príjmov, napríklad odpočítateľnej položky na partnera alebo na úspory v treťom dôchodkovom pilieri,
ak vláda nepredĺži účinnosť protikrízových opatrení, klesne aj nezdaniteľné minimum na daňovníka, čo znamená nárast dane pre väčšinu pracujúcich,
spomalenie rastu penzií, najmä vyšších,
zmena vymeriavacích základov, z ktorých podnikatelia platia odvody.
Generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu Jozef Orgonáš povedal, že obchod sa dostal do situácie, keď už nemá veľký priestor, aby prípadné zvýšenie dane nepreniesol do cien. „Mimoriadne ostrý konkurenčný boj by prispel k tomu, že zvýšenie DPH o jeden či dva percentuálne body by sa do cien neprenieslo vôbec alebo len minimálne,“ povedal.
Ak by diera v rozpočte bola taká veľká, že DPH by musela stúpnuť napríklad až na 25 percent, to by už obchodníci zo ziskov nevykryli. „Ceny by stúpli, nedá sa však povedať, o koľko,“ dodal Orgonáš.
Reštaurácie by cenami hýbali už pri miernom zvýšení DPH. Ľahšie by sa pritom zvyšovali ceny v Bratislave a okolí, kde je kúpna sila ľudí oveľa vyššia ako na východe krajiny. V prvom štvrťroku tohto roka tu ľudia zarábali v priemere 725 eur hrubého mesačne, kým napríklad v Prešovskom kraji to bolo len 551 eur. Nezamestnanosť v Prešovskom kraji dosahuje vyše 20 percent, kým v Bratislavskom len okolo šesť percent.
„Aby sme prežili, museli by sme zvýšiť ceny. Všetci by išli hore, prečo by sme my nešli?“ povedala Ema Trnovcová, prevádzkarka hotela s reštauráciou Dominika v Bratislave.
Odlišnú životnú úroveň medzi východom a západom cítiť aj z rozdielneho vyjadrenia majiteľa penziónu s reštauráciou v Starej Ľubovni Pavla Jeleňa. Sťažuje sa, že ekonomika regiónu je málo výkonná a ľudia chodia za prácou väčšinou do zahraničia.
Dnes má Jeleň takmer o polovicu menej zákazníkov ako pred krízou. „Nezostávalo by nám nič iné, len si utiahnuť opasky. Keby sme totiž po zvýšení DPH chceli zdvihnúť ceny, prišli by sme o ďalších zákazníkov,“ hovorí Jeleň.
Krízový balík možno skončí
Súčasťou vládneho ekonomického balíka môže byť aj zvýšenie daní zo zárobkov. Podľa SME sa zdá pravdepodobné, že vláda nepredĺži prechodné krízové opatrenie, ktorým kabinet Roberta Fica dočasne zvýšil nezdaniteľné minimum.
Ľuďom vďaka tomu vlani a tento rok klesli dane a stúpli čisté mesačne zárobky približne o deväť eur. „Ak nezmenia zákon, vráti sa to do pôvodného stavu, takže daňové zaťaženie bude vyššie,“ povedala daňová expertka Dagmar Piršelová.
Keby sa naplnili jej slová, nezdaniteľné minimum na daňovníka by kleslo zo 4025,70 na 3559,30 eura. Väčšina ľudí, ktorí pracujú, by tak ročne v čistom prišla takmer o 90 eur.
Ministerstvo financií o krízových opatreniach, ktorými chce zabrániť rozvráteniu verejných financií, stále mlčí. „Konsolidáciu verejných financií chce ministerstvo dosiahnuť kombináciou znižovania výdavkov, ale aj zvyšovania príjmov. Konkrétne opatrenia vzídu z odborných a neskôr aj koaličných politických rokovaní,“ povedal Mikuláš Gera z tlačového odboru ministerstva financií.
