BRUSEL. Francúzsko a Nemecko prejavili záujem pustiť sa spoločnými silami do boja proti rozpočtovo nedisciplinovaným krajinám eurozóny, ale ich prístup sa názorovo líši od Európskej komisie (EK). Ministri oboch krajín poslali spoločne stálemu predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi list, v ktorom nesúhlasia s návrhom Európskej komisie na sankčné opatrenia voči štátom, informuje EU Observer.
Exekutíva EÚ navrhuje, aby boli štáty, ktoré nereagujú ani na opätovné varovania o stabilizácii verejných financií, potrestané odobratím ich práva na čerpanie prostriedkov z eurofondov. Ide o všetky fondy, vrátane toho pre Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP), farmári by však neprišli o dotácie - tie by im preplatil členský štát z vlastného vrecka.
Chcú obísť Lisabonskú zmluvu
Naproti tomu sa doteraz neujal nemecký nápad s obmedzením volebného práva v Rade ministrov EÚ, ktorý by mal byť podľa Berlína hlavným sankčným nástrojom. Silnú nevôľu ostatných štátov vyvolal aj fakt, že takéto riešenie by nieslo so sebou prijatie zmien v Lisabonskej zmluve, teda zdĺhavý legislatívny proces a schvaľovanie nového dokumentu vo všetkých členských krajinách.
Teraz sa však postavilo za nemeckú alternatívu podľa všetkého aj Francúzsko, dvojica chce Lisabonskú zmluvu obísť.
"V krátkodobom horizonte by mohla priniesť riešenie nezáväzná politická voľba, ktorá by pravidlá porušujúci členský štát odstavila od hlasovania, alebo dokonca rokovania o niektorých záležitostiach, prípadne možnosť politicky sa zaviazať, že hlas takéhoto štátu sa neutralizuje," píšu Christine Lagardeová a Wolfgang Schäuble v spoločnom liste, ktorý bol sprístupnený pre EU Observer.
Rôzne sankcie
Politici dvoch najväčších štátov únie navrhujú aj to, aby sankcie dostali "váhu", teda aby sa rozlišovalo medzi krajinami hrubo porušujúcimi pravidlá a krajinami s jemnými prešľapmi.
"Sankcie musia byť proporčné voči rozsahu, v akom porušujú štáty pravidlá Paktu stability a rastu EÚ," adresovali Lagardeová a Schäuble ďalšiu požiadavku na Van Rompuya.
Štáty eurozóny sa všemožne snažia vyhnúť sa v budúcnosti takej kríze, ktorá je aj v súčasnosti spätá s hospodárením Grécka. Od mája preto EK ale i predseda Európskej rady usilovne pracujú na novej forme koordinácie ekonomických politík, tzv. hospodárskeho riadenia, ktoré by malo zaručiť finančnú stabilitu z dlhodobého hľadiska.
