BRATISLAVA. Zákony spojené s 29-bodovým záchranným balíčkom, ktorým chce vláda Viktora Orbána v tomto roku zosekať deficit verejných financií na 3,8 percenta, včera schválil maďarský parlament.
Balíček vláda vypracovala narýchlo začiatkom júna potom, ako na finančných trhoch vyvolali paniku slová vládnych politikov o hrozbe štátneho bankrotu našich južných susedov.
Zavedú aj nové dane
Maďarská vláda balíček nepostavila prioritne na úsporných opatreniach, ale na špeciálnom zdanení bánk a ďalších finančných inštitúcií. Len z bankovej dane chce v tomto roku získať 700 miliónov eur. To sa však nepáči Európskej únii.
Ani včera večer nebolo jasné, či sa nová daň bude týkať všetkých finančných inštitúcií, alebo budú výnimky. Opatrenie zvané lex Járai (podľa Orbánovho exministra financií) malo totiž zaistiť oslobodenie spod novej bankovej dane niektorým poisťovniam, ktoré vznikli od roku 2007. Výnimka sa mala týkať aj poisťovne, v ktorej Járai predsedá dozornej rade.
Šéf poslaneckého klubu Fideszu sa však preriekol a serveru origo.hu priznal, že ide o protekcionistické opatrenie na ochranu maďarských podnikov. To však pravidlá únie zakazujú. Parlament včera teda vyňal výnimku z balíčka.
Denník Népszabadság včera zverejnil informáciu, že Orbánova vláda chce mimoriadnu daň od budúceho roku rozšíriť. Vymerala by ju aj na energetické a telekomunikačné odvetvie. Vláda chce takýmto spôsobom stlačiť deficit v budúcom roku pod tri percentá.
Banková daň je pritom dôvod, prečo zástupcovia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie prerušili cez víkend kontrolu plnenia podmienok úveru v hodnote 20 miliárd eur. Pomoc Maďarsku schválili v októbri 2008, keď krajine hrozil bankrot. Fond aj únia Orbánovu vládu vyzvali, aby robila reformy a nezavádzala nové dane.
Potýčka s fondom
Orbánov balíček
Mimoriadna daň pre finančné inštitúcie, z ktorej chce vláda tento rok získať 200 miliárd forintov (700 miliónov eur).
Firemná daň sa spätne od 1. júla zníži z 15 na 10 percent, zruší sa desať malých daní.
Zjednoduší sa administratíva pri dočasnej práci, darovaní, predaji z dvora, pálení pálenky.
Znížia sa administratíva a mzdové náklady v štátnej sfére.
16-percentná rovná daň bude platiť od budúceho roka.
Štátny príspevok politickým stranám sa zníži o 15 percent.
Uvažuje sa o dani pre energetické a telekomunikačné firmy.
Orbán fondu odkázal, že Maďarsko podľa dohody tento rok zníži rozpočtový schodok na 3,8 percenta HDP. Ako to však vláda dosiahne, nie je podľa jej premiéra vecou fondu.
Spor s medzinárodnými organizáciami bol doteraz tabu, povedal Orbán včera v parlamente. „MMF sme vďační, že nám pomohol v roku 2008, keď nás zlá politika vlády a národnej banky dostala do zlej situácie. Zmluva s ním sa však v októbri 2010 končí," dodal.
Minister pre národné hospodárstvo György Matolcsy zase včera povedal, že sa Maďarsko vydalo na cestu finančnej nezávislosti, ktorou si môže rozšíriť svoj manévrovací priestor a uskutočniť budúcu stratégiu.
Orbán v stredu počas návštevy Berlína podotkol, že jeho krajina po vypršaní zmluvy s fondom nebude potrebovať jeho pomoc. Budapešť sa totiž obráti na Európsku úniu a s ňou bude rokovať o ďalších krokoch v záujme znižovania deficitu rozpočtu verejných financií.
Objavujú sa však aj názory, že Orbán svoj odmietavý postoj k úsporám iba hrá pred jesennými komunálnymi voľbami.
Maďarský forint sa včera postupne posilnil z úrovne 285,80 tesne pod úroveň 284 forinta za euro. Za posilnením forintu stáli vyjadrenia Budapešti, že rozpočtový schodok Maďarska sa v priebehu nasledujúcich rokov zníži na tri percentá. „Okrem toho sa Maďarsku včera podarilo predať dlhopisy veriteľom. Aj keď pre Maďarsko je táto pôžička rekordne drahá," hovorí analytička Next Finance Markéta Šichtařová. Včera sa posilnili aj poľský zlotý a česká koruna.
