BRATISLAVA. Stresovými testami, ktorým sa podrobilo 91 európskych bánk, neprešlo sedem bánk. Nesplnili požiadavku dostatočného kapitálového vybavenia pre prípad, ak by prišla ďalšia finančná kríza. Chýbalo im spolu 3,5 miliardy eur.
Ktoré banky neuspeli nemecká hypotekárna banka Hypo Real Estate, španielske banky Cajasur, Diada, Espiga, Banca Civica a Unnim, grécka banka ovládaná štátom ATEbank.
V testoch neuspela nemecká Hypo Real Estate, ktorú pre dosahy finančnej krízy v USA prevzala nemecká vláda. Takýto výsledok sa však aj očakával. Okrem nej testami neprešli ani banky v Grécku a Španielsku.
Neúspech niekoľkých španielskych sporiteľní, takzvaných cajas nie je prekvapením, už skôr prenikli informácie, podľa ktorých mali problém požičať si od zahraničných bánk na medzibankovom trhu. Španielska vláda začiatkom júla schválila reformu sporiteľní, ktorá umožní investorom prevziať v nich polovičný podiel.
Portugalské banky naopak v testovaní uspeli.
Slovenských bánk sa testy priamo netýkali, posudzovali sa však ich materské spoločnosti a tie nemali problém. Hneď po skončení obchodovania na európskych burzách Erste Bank, Raiffeisen Banking Group a KBC informovali, že v testoch uspeli, podobne ako ďalšie matky.
Bankový systém je odolný Európsky výbor orgánov bankového dohľadu zisťoval, ako by sa banky vyrovnali s tým, ak by sa zhoršila ekonomická situácia, alebo by sa niektoré krajiny dostali do podobnej dlhovej krízy ako Grécko a cena štátnych dlhopisov by klesla. V 20 krajinách Európskej únie prešli testovaním banky, ktorých objem aktív sa na celkovom objeme bankových aktív v únii podieľa 65 percentami.
„Výsledky testov potvrdili odolnosť bankového systému únie v prípade negatívnych a makroekonomických šokov a sú významným krokom k obnoveniu dôvery na finančných trhoch,“ uviedli Európska komisia a Európska centrálna banka.
Cieľom stresových testov je ukázať, ako by dopadla ziskovosť a kapitálová primeranosť bánk pri rôznych alternatívach vývoja ekonomiky, priemyselnej produkcie či zamestnanosti v rokoch 2010 a 2011.
Testovali sa tri alternatívy ekonomického vývoja – jeden štandardný a dva krízové. Jedna z otázok napríklad bola, ako by sa vyvíjali opravné položky bánk v prípade, ak by rast hrubého domáceho produktu niektorej krajiny bol o tri percentá horší, ako sa teraz očakáva.
Záťažové testy majú obnoviť dôveru investorov v európsky bankový systém, keďže ukázali na zraniteľné banky a tie budú musieť teraz zohnať kapitál. „Neznamená to však, že banka, ktorá v stresových testoch neuspeje, krachuje. Ak by taký ekonomický scenár v budúcnosti nastal, museli by doplniť kapitál,“ hovorí analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia.
Vlani testovali banky v USA Stresovými testami prešli vlani v júni aj americké banky. Ukázalo sa, že desať z 19 testovaných inštitúcií potrebuje nový kapitál v celkovom objeme 75 miliárd dolárov. Banky si ho obstarali na trhu.
Euro sa počas piatkového obchodovania postupne oslabilo z raňajšej úrovne 1,296 na 1,279 dolára za euro. Investori sa obávali, že podmienky testov boli príliš zhovievavé, aby väčšina bánk v skúške obstála. Po zverejnení testov sa euro posilnilo na úroveň 1,286.
Summary Report
