LONDÝN. Záťažové skúšky, ktorými prešli najväčšie európske banky a ktorých výsledky boli v piatok oznámené prílš veľký rešpekt nevzbudili. Zhoduje sa na tom podľa serveru lidovky.cz veľká časť komentárov v európskych novinách.
Kritizujú hlavne skutočnosť, že testy neboli jednotné, transparentné a ani dosť dôrazné na to, aby odhalili všetky problémy bánk. Komentáre poukazovali na to, že sa veľa nevie ani o použitej metodike testovania.
Začať medzi bankami rozlišovať
„Ak sa s nimi bude zaobchádzať opatrne, je to krok správnym smerom," píše ekonomický list Financial Times, ktorý inak skúšky nepovažuje za príliš transparentné. „Politici by mali testy využiť k tomu, že začnú rozlišovať medzi bankami, keď im budú poskytovať pomoc," napísal britský list o výsledkoch skúšok.
Samotný fakt, že niektoré banky neuspeli, ale podľa Financial Times nemožno chápať ako ostudu daného štátu. „Je to zdravá časť kapitalizmu. Vlády ale musia ukázať nielen to, že väčšina európskych bánk je za vodou, ale rovnako aj to, že daňoví poplatníci už nebudú ako telesná stráž, ktorá nedostáva zaplatené," napísali britské noviny.
„Dá sa povedať, že jedinou krajinou, ktorá sa odvážila ukázať výsledky všetkých svojich bánk a sporiteľní, je Španielsko. To by malo mať krátkodobo pozitívne dopady, vrátane obnovy dôvery investorov a zlepšení podmienok pre externé financovanie," napísali zase španielske noviny El Mundo.
Zo siedmych bánk, ktoré v teste neuspeli je ich päť zo Španielska. Krajina ale nechala otestovať nadpriemerných 95 percent bánk v krajine.
„Skoro všetky si zaslúžia cenu. Aspoň taký je výsledok tohto tajnostkárskeho, uponáhľaného a pomerne nepresvedčivého nácviku záťažových skúšok," pokračoval vo svojom stĺpčeku Lex Column vo Financial Times.
„Ak CEBS testuje len obchodné pozície bánk, tak nedokázal naraziť na skutočnú Achilovu pätu európskych bánk, teda ich expozíciu voči štátnym dlhopisom," pokračuje britský list.
Neúspešné banky kapitál doplnia
Skúšky mali zistiť či sú banky dostatočne kapitálovo vybavené pre prípad ak by sa objavili hospodárske problémy, alebo ak by prišla ďalšia finančná kríza.
Banky, ktoré v teste neuspeli, budú musieť svoj kapitál doplniť. Celkovo to bude asi 3,5 miliardy eur.
„Aby toho nebolo málo, banky pri výpočte kľúčového pomeru mohli do celkových aktív zahrnúť i to najhoršie, čo majú. Samotná definícia záťaže teda až takú záťaž nepredstavovala. Zdá sa totiž, že modelové predpoklady v najhoršom možnom scenári vývoja sú veľmi vzdialené tomu najhoršiemu, čoho sa množstvo ľudí na finančných trhoch v posledných mesiacoch obávali," poznamenal redaktor britských novín The Daily Telegraph Richard Fletcher.
O tom, či banka v teste uspela rozhodol pomer jej kapitálu a objemu aktív. Výsledok musel činiť aspoň šesť percent.
Financial Times sa ešte pozastavuje nad tým, že regulačné orgány v testoch predpokladali, že žiadny európsky štát nebude mať existenčné problémy takého rozsahu ako má Grécko, ktoré sa ocitlo na pokraji bankrotu. „To je vo svetle dlhovej krízy eurozóny buď dosť odvážne, alebo bláznivé," napísal list.
Autor: lidovky.cz
