FRANKFURT. Grécko si dokáže poradiť so svojim dlhom bez toho, aby muselo vyhlásiť platobnú neschopnosť, vyhlásil člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB). Ako príklad krajín, ktoré za posledných 15 rokov dokázali reformovať svoje ekonomiky a splatiť dlhy po tom, čo prijali zahraničnú pomoc, spomenul Brazíliu a Mexiko. "Môže Grécko urobiť to isté? Rozhodnutia prijaté v posledných týždňoch dokazujú, že áno," napísal Bini Smaghi v komentári pre pondelňajšie vydanie denníka Frankfurt Allgemeine Zeitung. "Grécko chce dodržať podmienky, ku ktorým sa zaviazalo v rámci dohody o pomoci," dodal predstaviteľ ECB, podľa ktorého sú diskusie o možnej reštrukturalizácii gréckeho dlhu kontraproduktívne.
Grécky minister financií Jorgos Papaconstantinu vyjadril počas víkendu presvedčenie, že krajina získa druhú tranžu úveru od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu (MMF), keďže splnilo podmienky v rámci úsporného plánu, na ktorom sa dohodlo so spomínanými inštitúciami. Prvých 20 mld. eur z programu v celkovom objeme 110 mld. eur získali Atény v máji. V rámci druhej tranže očakáva Grécko 9 mld. eur. Delegácia EÚ, MMF a ECB v Aténach koncom júna konštatovala, že v oblastiach znižovania verejných výdavkov, zotavenia príjmov a štrukturálnych reforiem Grécko napreduje.
