BRATISLAVA. Tehelné pole už zasa nie je za čo ani zbúrať, nieto nanovo postaviť. Ministerstvo financií stiahlo z rozpočtu rezortu školstva takmer 28 miliónov eur určených na prvú etapu výstavby Národného futbalového štadióna na bratislavskom Tehelnom poli.
„Fakticky sa to udialo začiatkom minulého týždňa, ale pokyn na toto rozpočtové opatrenie bol vydaný ešte za éry predošlého ministra financií Jána Počiatka,“ tvrdí generálny riaditeľ sekcie športu ministerstva školstva Pavol Macko.
Počiatek (Smer) teda skutočne urobil to, čo naznačil v parlamentnej reakcii na návrh Daniela Lipšica z KDH, aby na pomoc povodniam využil aj peniaze určené na štadión. „Nepotrebujeme novelu zákona o štátnom rozpočte,“ povedal vtedy.
Za súkromné? Za štátne!
Futbalový štadión dnešného bratislavského Slovana slávnostne otvorili 26. septembra 1940. O mesiac ho hráči vtedajšieho ŠK pokrstili inauguračným zápasom s berlínskou Herthou (vďaka dvom Luknárovým gólom remizovali 2:2).
Rozlúčkových zápasov na ňom už bolo toľko, že ich je ťažké aj zrátať. Ďalší nehrozí, nikto by už neriskol povoliť ho. Objekt je odpojený od energetických aj vodných zdrojov, vypršal mu bezpečnostný certifikát a pohybovať sa v ňom je životu nebezpečné.
Vetchý starec sa napriek tomu dožije sedemdesiatky. Ak nepríde veľká víchrica, tak postojačky. Zdá sa, že bude musieť padnúť sám. Na jeho mieste už malo stáť niekoľko štadiónov. Podľa plánu z leta 2006 sa na ňom už vyše roka malo hrať a podľa plánu z leta 2007 ho mali otvoriť tento rok.
Za nositeľa projektu sa pred tromi rokmi vyhlásila akciová spoločnosť Národný futbalový štadión. Pôvodné združenie zväzu a troch bratislavských klubov sa neskôr premenilo na spoločnosť s 90-percentným podielom „eseročky“ Tesako, ktorá podľa vtedajších slov hovorcu J&T vlastnila starý štadión a združovala investorov.
Výsledkom však boli iba výmeny pozemkov najmä na teritóriu Tehelné pole – Pasienky. Rozdiel v hodnote získaných pozemkov odhadol vlani v internetovej diskusii dnešný minister práce Jozef Mihál na 2,4 miliardy Sk. Neodpustil si poznámku: „Ich konanie so športom nemá nič spoločné, hoci sa to snažia usilovne kamuflovať.“
Za argument na odstúpenie od úmyslu postaviť štadión poslúžila potenciálnym investorom svetová finančná kríza.
Na ňu sa sprvu vyhováral aj expremiér Robert Fico. Skôr ako doznela, však takmer presne pred rokom s veľkou pompou oznámil, že nové Tehelné pole sa postaví za štátne peniaze. Štafáž mu robil splnomocnenec vlády pre šport, bratislavský primátor, futbalový prezident aj reprezentačný tréner.
Ruina za 10 miliónov
„Spolupráca vlády a mesta je najtransparentnejšia,“ tvrdil Fico. „Vyskúšali sme si ju v prípade zimného štadióna. Model sa veľmi osvedčil.“
Hokejový a futbalový štadión sú susedia. Kým však v hokejovom prípade mesto vlastnilo aj štadión, vo futbalovom len pozemky pod ním.
Práve to sa ukázalo ako kameň úrazu. V marci sa podľa vládneho harmonogramu malo začať búrať. V tom čase však vlastníkom objektu bola ešte akciová spoločnosť Národný futbalový štadión. Tá si zaň zapýtala od Slovenského futbalového zväzu údajne takmer 10 miliónov eur. A ten ho za rovnakú sumu chcel predať magistrátu.
Bratislavský primátor Andrej Ďurkovský sa nádejal, že starý štadión dostane do vlastníctva za jedno euro. Keď sa to ukázalo ako nereálne, obrátil sa na štát.
„Listom požiadal vtedajšieho ministra školstva Jána Mikolaja o navýšenie dotácie o 9,860 milióna eur,“ potvrdil nám Pavol Macko. „Táto žiadosť sa už však do vlády nedostala.“
Ministerstvo školstva dodnes neuzatvorilo s magistrátom zmluvu o investorstve výstavby štadióna, ako predpokladalo uznesenie vlády z 8. júla 2009.
Mesto i SFZ: hlavy v piesku
Potvrdiť si tieto informácie na magistráte či na futbalovom zväze je nemožné.
Ďurkovského hovorkyňa nám včera podvečer namiesto odpovedí na konkrétne otázky potvrdila len to, čo sme vedeli: že primátor sa v utorok stretol s novým ministrom školstva Eugenom Jurzycom na rokovaní, že „predmetom bol aj NFŠ na území Bratislavy“ a že „o problematike sa budú viesť ďalšie rokovania“.
Prezident futbalového zväzu František Laurinec odesemeskoval, že je na dovolenke a zastupuje ho Stanislav Strapek. Viceprezident zväzu nám však na všetky otázky o kúpe a predaji štadióna odpovedal slovami: „Ja o tom nič neviem. Na výkonnom výbore taká téma nebola.“
A kto by mohol vedieť? zaujímalo nás. „Len prezident. On má na starosti výstavbu nového štadióna.“
Strapek si je istý len tým, že zväz s nikým z novej vlády ešte nerokoval: „Tí majú teraz iné starosti. Určite sa však budeme o to zaujímať, lebo chceme, aby štát alebo mesto postavilo štadión, lebo bude pre ľudí, nie pre nás.“
Pýtali sme sa: Čo ak nová vláda úplne odstúpi od záväzku financovať výstavbu štadióna? Vidíte reálnu možnosť, že by sa štadión postavil bez štátnych peňazí, ako sa uvažovalo?
„Keď sa my všetci vyzbierame ako svojho času na Alweg, tak ho postavíme, ale inak nie,“ odvetil a pripomenul:
„Zväz nikdy nemal a nebude mať toľko peňazí, aby postavil národný štadión. Veď by skrachoval len na odpisoch. Čo môže, je poskladať peniaze od FIFA, UEFA a z domácich zdrojov na výstavbu tréningového centra, ako sa to podarilo v prípade Senca, ale určite nie na národný štadión.“
Úsporné opatrenia prídu
Futbal nevyužil šancu zbúrať a rozostavať štadión. Hoci v tom má prsty aj mesto, môže si za to najmä sám.
Od ostatných športov by však bolo naivné tešiť sa, že im neubudne z koláča.
„Tieto peniaze boli účelovo viazané na futbalový štadión, nad rámec klasického rozpočtu športu, čiže ich stiahnutie samo osebe nebude mať nijaký negatívny dosah na iné financie pre šport,“ pripomína generálny riaditeľ sekcie športu.
„To však vôbec neznamená, že tým sú vybavené úsporné opatrenia, ktoré nariadila nová vláda. Zatiaľ nie je určené nijaké celoplošné percento, robí sa len prieskum, v ktorých položkách sú možné čo najmenej bolestivé úspory. Ale určite prídu.“
Ako sa nepostavil štadión
5. júna 2006: Šéfovia klubov Inter, Artmedia a Slovan a Slovenského futbalového zväzu podpísali zakladateľskú zmluvu akciovej spoločnosti Národný futbalový štadión a memorandum o výstavbe nového štadióna pre 35-tisíc divákov za necelých 100 miliónov eur (3 miliardy Sk). Jeho otvorenie plánovali na prvý polrok 2009.
8. júla 2006: Karol Černička s bydliskom v Púchove založil Tesako s. r. o., ktorá sa zakrátko stala vlastníkom štadióna Slovana aj pozemkov pod ním.
28. septembra 2006: Mestské zastupiteľstvo schválilo zámenu pozemkov Tesaka pod Slovanom za iné, mestu patriace pozemky na Pasienkoch, na ktorých stoja športové objekty Interu.
Tesako vyrovnalo cenový rozdiel 13,8 milióna Sk, no získalo aj opciu na odkúpenie 152 956 metrov štvorcových pozemkov pod futbalovým štadiónom aj tenisovými dvorcami za 3762 Sk za meter. Vtedajšia riaditeľka AŠK Inter Elena Stránska protestovala: „Za takú sumu by sme si pozemky kúpili aj my.“
30. septembra 2006: Jediným spoločníkom Tesaka sa stala Cominvest Associated Limited so sídlom na Britských Panenských ostrovoch.
4. januára 2007: Tesako prevzala Realment Equity Management Ltd so sídlom na Cypre.
Máj 2007: Vládny splnomocnenec pre mládež a šport Dušan Galis oznámil, že odovzdal Úradu vlády materiál so štyrmi alternatívami lokalít na Národný futbalový štadión: Tehelné pole (Slovan), Pasienky (Inter), Dúbravka (ŠKP) alebo priestor pri letisku (zelená lúka).
16. augusta 2007: Väčšinovým akcionárom spoločnosti Národný futbalový štadión sa stalo Tesako – podľa neskoršieho vyjadrenia hovorcu J&T Maroša Sýkoru 90-percentným. Jej konateľ Juraj Ilavský prevzal post podpredsedu predstavenstva, predsedom ostal šéf SFZ František Laurinec.
4. októbra 2007: Bratislavské zastupiteľstvo schválilo prenájom pozemkov pod Slovanom za 33,19 eura ročne spoločnosti NFŠ, ktorá sa mala stať nositeľom projektu výstavby Národného futbalového štadióna. Developerom mal byť J&T Real Estate.
7. januára 2009: „Ukazuje sa, že bez účasti štátu nie je možné štadión postaviť,“ vyhlásil František Laurinec.
„V súčasnej ekonomickej situácii sa nedá uvažovať o tom, aby iba súkromný investor realizoval investíciu s možnou návratnosťou.“
24. februára 2009: „Je možné, že po kríze štát prispeje na výstavbu štadióna cez SFZ,“ pripustil premiér Robert Fico. „Ale toto dnes nie je priorita. Po kríze sa o tom môžeme baviť.“
8. júla 2009: Vláda SR na rokovaní v Bánove schválila postupné vyčlenenie celkovej sumy 69 120 000 eur (2,082 mld. Sk) zo štátneho rozpočtu na výstavbu Národného futbalového štadióna pre minimálne 20-tisíc divákov s tým, že investorom bude mesto Bratislava, ktoré zabezpečí aj jeho neskoršiu prevádzku. Konkrétne: v r. 2010 – 27 648 000 eur, 2011 – 27 648 000 a 2012 – 13 824 000.
Marec 2010: Podľa harmonogramu sa už mal starý štadión búrať, ale mesto ešte nebolo jeho vlastníkom, preto ministerstvo školstva odkladalo podpis zmluvy.
20. apríla 2010: Slovenský futbalový zväz odkúpil za 9,860 milióna eur objekt starého štadióna od spoločnosti Národný futbalový štadión a za rovnakú sumu ju ponúkol na odpredaj mestu. Jeho primátor požiadal ministerstvo školstva, aby o túto sumu zvýšilo štátnu dotáciu, ale nepochodil.
Júl 2010: Ministerstvo financií v posledných dňoch minulej vlády v rámci tzv. rozpočtových opatrení stiahlo z rozpočtu sekcie športu ministerstva školstva sumu 27,648 milióna eur účelovo určenú na výstavbu futbalového štadióna.
