Zastavenie rastu platov vo verejnej sfére, zvýšenie daní či predĺženie veku odchodu do penzie. To sú opatrenia, ktorým sa podľa ekonómov nevyhneme. Čím dlhšie ich bude vláda odkladať, tým tvrdšie na ľudí dopadnú.
BRATISLAVA. Predvolebné odhodlanie politikov šetriť v štátnom rozpočte narážajú na povolené mantinely. V Česku sa už prvé radikálne škrty stretli s nesúhlasom strany Veci verejné, ktorá tvrdí, že jej ministri musia šetriť viac ako ostatní.
Kým v Čechách sa vládne strany hádajú už o konkrétnych krokoch, u nás sa zatiaľ hovorí len o tom, že deficit verejného rozpočtu bude tento rok veľký a na rok bude treba nielen okresávať výdavky, ale aj zvyšovať príjmy. Konkrétne zámery s rozpočtom vláda Ivety Radičovej (SDKÚ) tají. Jasnejšie nie sú ani z programového vyhlásenia, ktoré včera vláda schválila.
Zatiaľ panuje sklamanie
Verejné financie
Česká vláda chce tento rok znížiť rozpočtové výdavky v prepočte o vyše miliardu eur, na stole už má konkrétne návrhy. Slovenská vláda zatiaľ žiaden balík opatrení
v rozpočte nepredstavila.V Česku sa očakáva tento rok schodok verejného rozpočtu necelých 6 % HDP, u nás to môže byť až 8 %.
Český minister financií plánuje budúci rok znížiť deficit na 4,6 % HDP, slovenský minister financií na 5 až 5,5 %.
Niektorí ekonómovia sú z postoja novej slovenskej vlády rozčarovaní. „Zatiaľ som veľmi sklamaný z prístupu k rozpočtu, pretože voľby vyhrali aj preto, že sľubovali zmenu, a to nielen v korupcii, ale aj stabilizáciu verejných financií,“ povedal ekonóm SAV Vladimír Baláž. Vo vláde mu chýba odvaha robiť „nutné, ale nepopulárne opatrenia a riešiť akútne problémy rozpočtu“.
Vláda napríklad na poslednú chvíľu z programového vyhlásenia stiahla zjednotenie sadzby DPH, z ktorého mohla získať vyše 100 miliónov eur. „Urobili veľkú chybu, pretože to bol rýchly zdroj príjmov,“ povedal Baláž. Vláde tiež vyčíta, že minimálne na štyri roky „zabetónovala“ diskusiu o zvyšovaní veku odchodu do penzie. Jeho prípadné zvýšenie by bolo rozložené na dlhšie časové obdobie.
V Čechách už pred voľbami schválili predĺženie penzijného veku na 65 rokov s tým, že začne úplne platiť až v roku 2020. U nás je vek odchodu do penzie 62 rokov. „Zľakli sa toho, lebo by sa to marketingovo ťažko vysvetľovalo,“ myslí si Baláž o rozhodnutí vlády nezvyšovať odchod do dôchodku.
Šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš sa obáva, že ak vláda nebola schopná dohodnúť sa na relatívne bezbolestnom opatrení, akým je zjednotenie 10-percentnej sadzby DPH na lieky a knihy so základnou 19-percentnou sadzbou, tak bude mať oveľa väčší problém presadiť nepopulárnejšie opatrenia. „Nechcem však robiť predčasné závery. Uvidím po uplynutí prvých 100 dní,“ povedal Goliaš.
Analytici by radi videli rýchle a jasné kroky vlády, no uvedomujú si, že na ňu netlačí len nevyhnutnosť zastaviť rozvrat verejných financií. „Musí nájsť kompromis medzi popularitou u obyvateľov a splácaním vysokej rozpočtovej sekery z minulého obdobia,“ povedal analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.
Hra s ohňom
Ekonómovia sa zhodujú v tom, že v rozpočte sa musí šetriť už tento rok. „Treba začať čo najskôr, aj keď podstatné je, aby bol splnený plán znížiť deficit pod tri percentá HDP v roku 2013,“ povedal Goliaš. Analytik Volksbank Vladimír Vaňo povedal, že „vyčkávanie s rozpočtovou konsolidáciou môže byť nebezpečnou hrou s ohňom“.
Odkladanie nepopulárnych krokov, ako sú zvyšovanie daní, škrtanie sociálnych výdavkov, zmrazenie platov či zvýšenie veku odchodu do penzie môže podľa Baláža posúvať náš rozpočet ku gréckemu či k maďarskému scenáru. Hrozilo by zdraženie štátneho dlhu, oslabenie dôvery investorov s nepriaznivým dosahom na zamestnanosť. To by znižovalo príjmy a zvyšovalo rozpočtové výdavky.
Maďarsko aj Grécko sa ocitli na pokraji štátneho bankrotu a musia robiť tvrdé škrty pod dozorom Medzinárodného menového fondu a Bruselu.
