Ak k spísaniu závetu privolávate svedkov, nemôže nimi byť hocikto. Určite musíte vynechať tých, ktorí majú dediť.
Závet napísaný na stroji bez uvedenia svedkov, chýbajúci dátum či podpis - to sú najčastejšie chyby, s ktorými sa stretávajú právnici pri doma písaných závetoch. Každá z uvedených chýb môže spôsobiť, že vaša posledná vôľa vyjde nazmar - dokument bude neplatný.
Ďalšie chyby môžu byť po smrti závetcu príčinou vážnych rodinných sporov. Hoci spravodlivo mienená posledná vôľa, v ktorej má každý možnosť určiť pravidlá rozdelenia majetku inak, ako stanovuje zákon, sa potom môže obrátiť voči vyvoleným.
Tri možnosti na výber
Kto kedy dedí a ako je to s platnosťou závetu
1. Poručiteľ napíše závet, majetok odkáže len deťom, aj keď má (alebo mal) manželku.
Takýto závet je absolútne v poriadku. Manžel ani bývalý manžel nie je neopomenuteľným dedičom, preto mu netreba nič odkazovať v závete.
2. Poručiteľ napíše závet, majetok odkáže len družke, prípadne manželke, hoci má aj deti.
Takýto závet, za predpokladu, že deti nie sú dedičsky nespôsobilé alebo neboli vydedené, je relatívne neplatný. To znamená, že družka, manželka bude dediť, ale deti sa môžu veľmi úspešne domôcť neplatnosti závetu v tejto časti a v tom prípade sa bude dediť zo zákona.
3. Poručiteľ bez rodiny napíše závet v prospech kamaráta, v prospech cirkvi alebo domova dôchodcov.
Takýto závet je možný. Uvedené osoby, organizácie či inštitúcie budú dediť na základe závetu.
4. Poručiteľ nemá žiadnu rodinu a nenapíše ani závet.
V takomto prípade nadobudne majetok, ale i dlhy poručiteľa štát z dôvodu takzvanej odúmrte.
Kto je kto
Závetca - človek, ktorý spisuje poslednú vôľu. Poručiteľ - osoba, po ktorej sa dedí.
Zdroj: Advokátska kancelária
JUDr. Stanislava Jakubčíka
Zákon v súčasnosti upravuje tri možnosti ako spísať závet. Môžete to urobiť vlastnou rukou, na stroji či počítači alebo s pomocou notára do zápisnice. Každá z foriem má zákonom predpísané pravidlá.
„Vlastnoručný závet musí byť celý napísaný vlastnou rukou, musí byť podpísaný a musí v ňom byť deň, mesiac a rok, kedy ho závetca podpísal," hovorí právnik Dávid Štefanka.
Pri závete napísanom na počítači treba mať zasa dvoch súčasne prítomných svedkov, pred ktorými závetca výslovne prejaví, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia musia tak ako závetca dokument podpísať a závet musí obsahovať aj údaje o nich. Opäť nesmie chýbať deň, mesiac a rok podpisu.
Závet do zápisnice spíše akýkoľvek notársky úrad. Okrem predídenia chybám má tento spôsob ešte ďalšiu výhodu - testament sa automaticky dostane aj do Notárskeho centrálneho registra závetov. Preto je podľa Petra Dancziho z notárskej komory zaručené, že sa testament objaví na prerokúvaní dedičstva, pretože súd je povinný register sledovať. Ak je závet v registri, pozostalým nepomôže, ak ho zamlčia. To však nemusí byť pravidlom vtedy, keď závetca testament napísal aj uložil doma. V roku 2009 bolo do registra zaregistrovaných 5166 závetov.
Vyhotoviť závet vo forme notárskej zápisnice sa odporúča aj starším či nevládnym občanom, ľuďom s poruchami čítania a podobne. Notár na základe žiadosti môže vycestovať napríklad aj do nemocnice.
Podmienky sa prehliadajú Jednou z častých chýb, ktorá neskôr vedie k sporom medzi pozostalými, je pripojenie podmienok, za akých by mali pozostalí dediť majetok.
„Keď závet obsahuje nejakú podmienku, nebude to znamenať neplatnosť závetu, ale na uvedenú podmienku sa neprihliada," vysvetľuje Štefanka. Ak teda závetca podmienil dedičstvo napríklad našetrenej sumy peňazí starostlivosťou oňho ešte počas života alebo napríklad tým, že zdedenú nehnuteľnosť nikdy nepredá, pri dedičstve sa postupuje tak, akoby táto podmienka v závete ani nebola. Poručiteľ však môže v závete dať príkaz, aby sa dedičovi do jeho podielu započítalo to, čo od poručiteľa za jeho života bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie.
Ďalšou chybou býva vynechanie takzvaných neopomenuteľných dedičov. Tých stanovuje zákon a sú nimi potomkovia poručiteľa, teda deti, vnuci či pravnuci. Ak ich závetca nevydedí, maloletí potomkovia musia dostať aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko predstavuje jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. „Ak tomu závet odporuje a závetca potomkov nevydedil, závet je v tejto časti neplatný," hovorí Štefanka. Presnejšie povedané, takýto závet sa považuje za platný, kým sa oprávnený dedič nedomôže jeho neplatnosti na súde. Dedičstvo možno napadnúť do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené.
Kto dedí, nesmie svedčiť
Ak ku spísaniu závetu privolávate svedkov, nemôže nimi byť hocikto - zo svedectva sú vylúčení napríklad ľudia, ktorí by mali dediť - či už na základe závetu, alebo zo zákona. Okrem nich nimi nesmú byť osoby nespôsobilé na právne úkony. Závet bude neplatný aj v prípade nevidomých, nepočujúcich či nemých svedkov, ako aj svedkov, ktorí nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí.
Závetom povolaný ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ani ako úradné osoby, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
Ak ste si to rozmysleli
Už napísaný testament možno zmeniť, odvolať alebo dokonca celkom zrušiť. Zrušiť ho možno neskorším platným závetom (rozhodujúci je dátum podpísania závetu, ktorý musí byť uvedený), odvolať sa dá spísaním dokumentu pri dodržaní rovnakých pravidiel, ako platia pre závet. Najjednoduchším spôsobom je zrušiť závet tým, že listina, ktorá ho obsahuje, sa zničí. Kedykoľvek počas svojho života možno zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o vydedení. Podobne ako pri závete tak možno urobiť zriadením novej listiny o vydedení, písomným odvolaním pôvodnej listiny o vydedení alebo aj zničením listiny obsahujúcej vydedenie. Ak chce poručiteľ opätovne vydediť potomka, musí znova spísať listinu o vydedení. Samotné odvolanie, zrušenie či zničenie neskoršej listiny neznamená obnovenie predchádzajúceho dokumentu. Zdroj: Advokátska kancelária Rowan Legal
Kliknite - obrázok zväčšíte
Zákon chráni potomkov
Ak nevydedíte potomkov, svoju časť majetku dostanú, hoci ste s nimi v závete nerátali.
Ako sa dedí zo zákona Zákon pozná štyri dedičské skupiny:
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
Ak má poručiteľ napríklad dve deti a manžela, tak majetok sa rozdelí každému po 1/3. Ak manžela nemá, tak sa majetok delí len medzi deti.
Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. Ak deti alebo potomci nededia (poručiteľ ich nemá alebo napríklad boli vydedené), tak sa postupuje podľa pravidiel druhej skupiny. Manžel samostatne nededí. V druhej skupine dedí manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po obdobie jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti (to však bude potrebné preukázať), a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Manžel dostáva vždy najmenej jednu polovicu dedičstva
V druhej skupine môže samostatne dediť aj manžel, aj rodičia poručiteľa, nie však osoba, ktorá žila s poručiteľom v domácnosti. Teda ak nededia deti, potomkovia, manžel, rodičia, tak nastupuje tretia skupina. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po obdobie jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia (starí rodička) poručiteľa. A ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. Zdroj: Advokátska kancelária
JUDr. Stanislava Jakubčíka
BRATISLAVA. Keď sa rodič rozhodne svoje deti vydediť napriek tomu, že sú podľa zákona neopomenuteľnými dedičmi, majetok nedostanú. Dôvody na vydedenie potomkov však musia byť vážne a musia mať oporu v Občianskom zákonníku.
Kedy môžete deti vydediť
Občiansky zákonník podľa advokátky Lucie Menkeovej stanovuje štyri prípady, kedy je možné vydediť potomkov. Sú nimi situácie, keď v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe či v iných závažných prípadoch, alebo keď potomok o poručiteľa neprejavuje trvalo skutočný záujem. Ďalej v prípade, že potomka odsúdili pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, alebo keď trvalo vedie neusporiadaný život.
Nedodržanie zákonných dôvodov na vydedenie je podľa Menkeovej jedna z najčastejších chýb, ktorej sa ľudia pri spisovaní listiny o vydedení dopúšťajú. To neskôr vedie k súdnym sporom. Vydedení potomkovia sa môžu obrátiť na súd v trojročnej premlčacej lehote vo veci určenia neplatnosti listiny o vydedení. Súd potom vedie konanie, v ktorom je potrebné preukázať, či bol dôvod na vydedenie skutočne dostatočný a v súlade so zákonom. Ak súd dospeje k názoru, že na vydedenie nebol dôvod, nespokojní dedičia majú nárok na svoj zákonný podiel.
Samostatne aj v závete
Potomkov možno vylúčiť z dedenia úplne alebo len sčasti. Formálne sa to robí spísaním listiny o vydedení. Tá musí mať rovnakú formu, ako je určená pre závet - teda môže to byť vlastnoručne napísaný a podpísaný dokument alebo listina napísaná inak ako vlastnou rukou za účasti svedkov, prípadne môže mať formu notárskej zápisnice.
Listina musí zároveň obsahovať konkrétny dôvod, prečo ste potomka vydedili. Listina o vydedení môže byť priamo zahrnutá do závetu alebo ju môžete napísať samostatne. Okruh vydedených osôb je možné rozšíriť z priamych potomkov na vnukov aj pravnukov.
Halka Tytykalová
Čo stoja služby notára
Základný poplatok za služby notára pri spísaní závetu sa začína na sume 44 eur.
BRATISLAVA. Kto sa rozhodne ísť so závetom k notárovi, získa istotu, že sa závet nestratí. Na druhej strane, za služby - vypracovanie závetu do zápisnice, ktorú potom notár zanesie do Notárskeho centrálneho registra závetov - sa platí. Základný poplatok za spísanie závetu podľa Notárskej komory sa začína na sume 44 eur s DPH, pričom pri komplikovaných úkonoch alebo presne stanovených podmienkach (napríklad časovo náročné, vykonávané mimo úradných hodín a podobne) môže byť aj vyšší.
Notárovi do úschovy možno dať aj doma napísaný závet. Poplatok za túto, ako aj ostatné služby notára stanovuje vyhláška ministerstva spravodlivosti. Pri uložení listiny do úschovy to je 26,56 eura. Závet odovzdaný do úschovy notár rovnako ako závet spísaný do zápisnice zaeviduje v centrálnom registri.
Ak chce závetca odkázať celý svoj majetok v závete vybraným dedičom, je nutné, aby za notárom prišiel aspoň s občianskym preukazom. „Ak chce rôzny majetok rozdeliť rôznym dedičom, je vhodné, aby predložil aj listiny, ktoré preukazujú vlastnícke právo k tomuto majetku," radí Peter Danczi z komory. To znamená listy vlastníctva, technické preukazy, výpisy z účtov a podobne.
Halka Tytykalová
