Bratislava 20. mája (TASR) - Finančnú participáciu štátu na tvorbe bezpečnostného a ochranného systému žiada Letisko Žilina, a. s., Dolný Hričov. Spoločnosť prevádzkuje činnosť na letisku v gescii Slovenskej správy letísk (SSL) od roku 1998 - kedy bola k tomuto objektu medzi oboma organizáciami podpísaná nájomná zmluva.
Vláda svojím rozhodnutím z 9. mája tohto roku schválila uvoľnenie 92,8 milióna Sk pre päť slovenských letísk v správe SSL s medzinárodným štatútom (Bratislava, Košice, Poprad-Tatry, Sliač a Piešťany). Podľa vyjadrenia predsedníčky odborárov letiska Zdenky Karkošiovej pre TASR nenašla však peniaze na zabezpečenie ochrany žilinského letiska - takisto medzinárodného.
Absenciu žilinského letisko medzi adresátmi finančnej pomoci, prijatej v súvislosti s udalosťami z 11. septembra 2001, potvrdil aj generálny riaditeľ SSL Ján Kaššák. Podľa neho nemôže byť Letisko Žilina ako akciová spoločnosť financovaná zo strany štátnej príspevkovej organizácie (SSL). K tomuto tvrdeniu sa priklonil aj generálny riaditeľ Sekcie civilného letectva Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Zoltán Marczell. Podľa Z. Karkošiakovej však spoločnosť nežiada dotáciu pre seba, ale investíciu štátu do bezpečnosti letiska, do technológií, ktoré ostanú aj naďalej vo vlastníctve správy letísk. Na prevádzkové náklady spojené so starostlivosťou o dráhu ako aj zabezpečovacou sústavou, letisko peniaze nežiada.
Spomedzi ďalších potrebných investičných vstupov spomenula predsedníčka odborov aj výstavbu terminálu, ktorá by si vyžiadala približne 10 miliónov Sk. Záujem investovať do diela podľa nej vyjadrili súčasní akcionári spoločnosti, ktorí však potrebujú istotu ohľadom pozemkov, na ktorých bude terminál stáť. Firma žiada SSL o záruku buď vo forme predaja predmetnej časti pozemkov, alebo podpisom dlhodobej nájomnej zmluvy k sústave nehnuteľného a hnuteľného majetku letiska. V súčasnosti platná zmluva predpokladá trvanie nájmu počas 30 rokov, teda do roku 2028. Podľa Z. Marczella sa momentálne pripravuje nová zmluva, ktorá opätovne upraví práva a povinnosti oboch zmluvných strán.
Letisko Žilina, ktoré zamestnáva 12 pracovníkov, by súčasne privítalo skorú transformáciu SSL. Tá prinesie podľa MDPT zmenu právneho štatútu letísk, ktoré by po zmene na akciové spoločnosti prešli do spoluvlastníctva štátu, miest a vyšších územných celkov (VÚC). Predstavitelia mesta Žilina ako aj VÚC si podľa Z. Karkošiakovej uvedomujú dôležitosť tohto infraštrukturálneho diela a na spolufinancovanie jeho bezpečnosti a prevádzky sú pripravení. Ročné náklady spoločnosti na zabezpečenie chodu letiska pritom dosahujú 3 až 4 milióny Sk. Pri tržbách na úrovni 1 až 2 miliónov Sk (ceny regulované štátom) tak letisko vykazuje stratu. Jeho prevádzka však má predovšetkým druhotný efekt, nakoľko letisko slúži na zabezpečenie dopravnej cesty pre zahraničných obchodných klientov. V oblasti pôsobia firmy ako TRIM LEADER, a. s., Košťany nad Turcom, INA Kysuce, a. s., Kysucké Nové mesto a martinský závod Volkswagenu. Letisko v Žiline je využívané predovšetkým na cargo lety, súkromné a firemné lety, v jeho areáli pôsobí aeroklub, ale využíva ho aj Žilinská univerzita na výcvikové lety.
Majoritným 51,28-% akcionárom Letiska Žilina je mesto Žilina, nasledované žilinskými spoločnosťami Váhostav, a. s., (32,05 %), Global, s. r. o., (12,82 %), Drevoindustria, a. s., (2,56 %). Podiely menšie ako 1 percento vlastnia Obecný úrad horný Hričov, Terchová, Elektrovod Žilina, a. s. a mesto Bytča.
* sch zll
