Ministri zdravotníctva sa dajú na Slovensku posudzovať aj podľa toho, aký veľký dlh vytvorili fakultné nemocnice, ktoré majú pod kontrolou. Každý minister má v pláne zastaviť zadlžovanie, ale nepodarilo sa to zatiaľ ani jednému. Podobne je to aj so záväzkami zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti. Výsledky sú rozporné, spokojnosť pacientov s verejným zdravotníctvom je slabá. Ďalším v rade ministrov zdravotníctva je IVAN UHLIARIK. KDH tak po mnohých rokoch bude riadiť jeden z najťažších rezortov.
Kedy ste naposledy navštívili lekára? Čakali ste dlho, boli ste s vyšetrením spokojný?
„Pred dvomi mesiacmi. Čakal som ako ostatní, asi pol hodiny. Spokojný som bol. Mám svojho lekára, na ktorého si rád počkám.“
Ja som bol u lekára včera, čakal som dlhšie a z reakcií ľudí v čakárni som mal pocit, že z pomerov v našom zdravotníctve sú veľmi sklamaní. Ako to chcete zmeniť?
„S prístupom lekárov k pacientom je to ako v iných službách. Sú ľudia, ktorí majú svoju prácu radi, a sú takí, ktorí sú zamestnaní len preto, aby mali prácu. Ťažko môžeme niekoho donútiť, aby bol lepší. Môžeme len pozitívne motivovať. Na tomto chceme budovať. Chceme tiež zvyšovať informovanosť pacienta o jeho zdravotnom stave.“
To zrejme stačiť nebude, zdravotníctvo potrebuje reformu.
„Chceme sa zamerať na tri zásadné oblasti. Zlepšiť zdravotný stav obyvateľov, najmä skvalitnením prevencie. Chceme ďalej zlepšiť spokojnosť pacientov so zdravotnou starostlivosťou. Tretím cieľom je zlepšenie finančnej ochrany zraniteľnejších skupín občanov. Mám na mysli zavedenie horného limitu priamych platieb pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Navrhujeme ho vo výške dvoch percent z ich príjmu. Môže to byť však aj nejaká pevná suma.“
Plánujete zaviesť základný balík zdravotnej starostlivosti, ktorý bude bezplatný a k nemu si ľudia budú môcť iné služby pripoistiť?
„Presne tak.“
Čo by malo byť súčasťou základného balíka, ktorý bude hradený z verejných zdrojov, a čo by už mal byť onen nadštandard?
„Teraz vám to presne nepoviem, pracuje sa na tom.“
Ale máte predstavu, ako by to malo vyzerať?
„Nebudem spomínať konkrétne diagnózy. Musí o tom byť odborná a politická diskusia. Základný balík by mal priniesť to, aby bol pacient diagnostikovaný, liečený a vyliečený. Veci, ktoré nevedú priamo k vyliečeniu, si môže pripoistiť. Napríklad prídavnú rehabilitáciu. Dnes máme z ústavy právo na zdravotnú starostlivosť na základe poistenia. No nikde nie je napísané, v akom rozsahu a v akom časovom horizonte.“
Expremiér Robert Fico často hovoril, že máme zdravotníctvo zadarmo. Realita je však úplne iná. Nemocnice a lekári zasypali pacientov rôznymi druhmi poplatkov, pripláca sa za lieky, a to už nehovoríme o sumách, ktoré ľudia nechávajú u zubárov.
„Dnes máme v zdravotníctve akoby švédske stoly. Každý má nárok na všetko. No niektorí pacienti majú pocit, že majú nárok na viac. Bolo to vidieť napríklad v prípade bývalej Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktorá ešte pred zlúčením so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou mala najzdravší poistný kmeň. Boli v nej vojaci, policajti, sudcovia či politici. Vo všeobecnosti prevažne ľudia v produktívnom veku, teda takí, na ktorých poisťovňa zarába.“
Zároveň však tá poisťovňa vydávala veľké peniaze na zdravotnú starostlivosť.
„Rôzni sudcovia, politici či vojaci mali veľký vplyv na to, akú budú mať starostlivosť. Nechcem povedať, že mali ostré lakte. Ale ak za primárom prišiel človek v postavení, snažil sa mu dať, prirodzene, čo najlepšiu starostlivosť. Niekedy aj nad rámec potrebnej starostlivosti, čo sme zaplatili my všetci. Preto mala táto poisťovňa aj najväčšie náklady. Takéto veci sa dnes stále dejú a chceme to zmeniť. Chceme, aby ľudia vo Vranove nad Topľou dostali rovnakú starostlivosť ako v Bratislave. V súčasnosti to tak nie je. Keď si dáte operovať žlčník v nejakej okresnej nemocnici, dostane za to 400 eur, ale fakultná v Bratislave aj tisíc.“
Aj preto chcete zaviesť platbu za diagnózu, takzvaný DRG systém?
„Áno, ale nie je to také jednoduché. Vo veľkej Británii zavádzali DRG osem rokov. Keby sme to urobili zo dňa na deň, ako sme zaviedli euro, tak by to fakultné nemocnice finančne zruinovalo. Plánujeme ísť na to postupne. Začneme ziskovými diagnózami a budeme motivovať ďalšie oddelenia v nemocniciach, aby znižovali náklady a naučili sa efektívne hospodáriť. Aj u nás to potrvá roky.“
Nedávno ste povedali, že to chcete stihnúť v tomto volebnom období.
„V tomto volebnom období to chceme rozbehnúť. To platí aj pre základné poistenie a individuálne zdravotné pripoistenie.“
Na to však treba širšiu politickú zhodu, aby to nedopadlo ako s druhým pilierom.
„Verím, že v odborných záležitostiach sa zhodneme aj s opozíciou, veď o individuálnom poistení uvažovala aj minulá vláda.“
Na rôznych konferenciách sa zdravotnícki experti strán vedia zhodnúť vo väčšine problémových vecí, ktoré by sa mali v zdravotníctve zmeniť.
„V mnohých veciach tu zhoda naozaj je. Nedávno sme sa vo výbore pre zdravotníctvo zhodli napríklad na individuálnom poistení, akreditácií nemocníc či DRG. V niektorých oblastiach sa názorovo rozchádzame.“
Sú veci, okrem dostavania nemocnice na Rázsochách, ktoré sa do programového vyhlásenia nedostali, ale napriek tomu ich chcete presadiť?
„Napríklad zvýšiť poistné za poistencov štátu na 5 percent. Nedali sme to však do programu vlády, lebo to závisí od možností ekonomiky a štátneho rozpočtu. Aj minulá vláda to chcela dosiahnuť, no nepodarilo sa jej to, a potom za to zožala kritiku. Tomu sme sa chceli vyhnúť.“
Ako chcete zastaviť zadlžovanie zdravotníctva? Len vlani vznikol nový dlh za niekoľko desiatok miliónov eur.
„Zavedením DRG systému, rušením výnimiek v odvodoch, znovu zavedením degresívnej marže v nemocniciach. Len tá môže ročne priniesť šesť až deväť miliónov eur. Podobných príkladov sa dá nájsť viac.“
Dlh sa môže ešte zvýšiť, ak nemocnice nevrátia štátu pôžičku za vyše 120 miliónov eur, ktorú im poskytla minulá vláda. Počítate s tým, že nemocnice ju skutočne vrátia?
„Zatiaľ to splácajú. Nechceme im to odpustiť. Budem tvrdo presadzovať, aby ho splatili.“
Akým spôsobom by sa mala vykonávať akreditácia nemocníc?
„Budeme vychádzať z technických a personálnych požiadaviek. Mal by to robiť tím ľudí z prostredia poisťovní a odborných kruhov. Pacient musí vedieť, aké kvalitné sú nemocnice a čo od nich môže očakávať.“
Vyjadrili ste sa, že nechcete rušiť počet lôžok, ale zároveň chcete špecializovať nemocnice. Ako to skĺbite?
„Chceme, aby nemocnice, ktoré sú okrajové, vo väčšej miere uskutočňovali napríklad jednodňovú starostlivosť. Tá u nás tvorí napríklad len 7 percent zo všetkých operácií, kým v Čechách je to až 40 percent. V takom prípade môže nemocnica získať viac zdrojov z platieb za jednodňovú starostlivosť a ušetriť napríklad na tom, že nepotrebuje zdravotné sestry na 24-hodinovú službu. Chceme jednoducho zefektívniť lôžka.“
Rozporne ste hovorili o tom, že chcete sprísniť podmienky vzniku lekární. Najprv ste tvrdili, že je to potrebné, neskôr ste od toho upustili.
„Bolo to nešťastne formulované. Hovoril som, že niektoré krajiny majú regionálnu reguláciu, iné to regulujú podľa počtu obyvateľov. U nás sú dnes lekárne až príliš koncentrované v mestách, na vidieku je ich menej. Ak som hovoril o sprísnení, mal som na mysli zvýšenie dostupnosti lekární. Je dôležité aj to, aby boli motivované na poskytovanie služieb vo večerných hodinách, a aby zvýšili vzdelanostnú úroveň svojich zamestnancov.“
A ako ich chcete motivovať? Ide o súkromné firmy, ktoré sa slobodne rozhodujú, či chcú ísť do mesta, alebo na dedinu.
„Dá sa napríklad urobiť to, že poisťovňa zvýhodní poskytovateľov v ťažšie dostupných miestach.“
Do akej miery je rozšírený lobing medzi farmaceutickými firmami, lekármi a lekárňami?
„Neviem, či je veľmi rozšírený.“
Ale mali by ste, boli ste konateľom dvoch lekární a šéfovali ste okresnej nemocnici.
„V lekárňach je lobing oveľa menší. Zásadný rozdiel je, že lekárnik si musí objednávať lieky a dostáva sa do rizika, že expirujú alebo sa v kategorizácii zníži ich cena. Musí si dvakrát rozmyslieť, či sa upíše nejakej firme. Na druhej strane hovorí sa, že ruka lekára je najdrahšia. Nemá žiadnu finančnú motiváciu, keďže každý liek sa hradí rovnako.“
Nevnímate ako konflikt záujmov, že ste donedávna vlastnili lekárne a po nástupe do funkcie ste ich jednoducho previedli na rodinného príslušníka?
„Postupoval som podľa zákona, ale rovnako ma môžete obviniť z konfliktu záujmov aj preto, že som bol riaditeľom nemocnice, farmaceutických firiem, že som bol chirurg a majiteľ všeobecnej ambulancie. Vážne však uvažujeme, že predáme svoje aktivity.“
Plánujete poisťovniam uvoľniť ruky, aby mohli voľne nakladať so svojím ziskom. Na aké aktivity ho budú môcť použiť?
„V programovom vyhlásení je, že chceme vrátiť zisk, ale za presne stanovených podmienok. Nie som za to, aby správca peňazí z verejného zdravotného poistenia mohol používať svoj zisk nekontrolovane.“
Budú si môcť akcionári poisťovní vyplácať dividendy?
„Pre zisk chceme zaviesť prísnu reguláciu tak, ako je v iných článkoch zdravotníckeho reťazca. Ak majú regulovaný zisk lekárne alebo distribútori, nevidím dôvody, aby ho nemali aj poisťovne. Zisk plánujeme podmieňovať znížením čakacích lehôt. Znamená to, že ak bude mať zdravotná poisťovňa veľké čakacie lehoty, negatívne sa to prejaví na jej zisku.“
Čo povedal minister Uhliarik v štúdiu Ivana štulajtera začiatkom júla:
