BRATISLAVA. Terajšia sadzba pre daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 19 percent nemusí dlho vydržať. Vláda totiž zvažuje, že zruší 14-percentný zdravotný odvod. To by znamenalo, že príjmy pre zdravotníctvo bude vyberať cez dane, ktoré zvýši.
„Rušenie zdravotných odvodov a ich nahradenie financovaním priamo zo štátneho rozpočtu je jednou z možností, o ktorej uvažujeme, prepočítavame ju a budeme o nej rokovať,“ povedal včera hovorca premiérky Rado Baťo.
Zrušenie zdravotných odvodov pripúšťa nepriamo aj programové vyhlásenie vlády. Prípadné zvýšenie sadzby dane z príjmov môže byť podľa neho spojené iba so zrušením či znížením niektorých odvodov.
Máme ďalší odborný koaličný spor, hovorí Ivan Štulajter.
Ako môžu stúpnuť dane
S návrhom zrušiť zdravotné odvody prišlo ešte pred voľbami KDH. Poslanec strany Anton Marcinčin hovorí, že je to stále otvorená téma. „Je to veľmi jasný a overený návod na zníženie daňového a odvodového bremena práce.“
Znížili by sa aj náklady firiem, ktoré dnes platia za zamestnancov na zdravotné odvody 10 percent z ich hrubej mzdy. Firmy by podľa všetkého mali najväčší prospech zo zrušenia zdravotných odvodov a mohli by zamestnať viac ľudí.
Kresťanskí demokrati prepočítali, že keby sa zrušili zdravotné odvody, daň z príjmov a rovnako DPH by sa zvýšila na 22 percent. To by malo stačiť na vykrytie zhruba 2,5 miliardy eur, teda sumy, ktorú vlani odviedli poistenci na zdravotných odvodoch. Štát za svojich poistencov zaplatil približne 1,16 miliardy eur.
Most–Híd a SaS majú výhrady
Zrušenie zdravotných odvodov však nemusí mať jednoznačnú podporu koaličných partnerov. „Nemyslím si, že je to správna cesta,“ povedal Ivan Švejna z MostuHíd. Tvrdí, že ak chce vláda vrátiť zdravotným poisťovniam zisky, je otázne, ako by to robila cez dane.
Istá nie je ani podpora SaS. Nielen preto, že odvodový bonus, ktorý presadzujú, počíta s tým, že by zostal len solidárny a zdravotný odvod vo výške 9 percent. Predseda parlamentu a šéf strany SaS Richard Sulík na svojom blogu pred voľbami tvrdil, že zvýšenie dane z príjmov a DPH o tri percentuálne body, ako to vyrátalo KDH, nemusí v skutočnosti stačiť. Dane by tak išli hore ešte viac.
Podľa Sulíka by to zaťažilo dôchodcov a ľudí bez príjmov, ktorí neušetria na zdravotných odvodoch, keďže žiadne neplatia. Zasiahlo by ich však zvýšenie DPH cez zvýšené ceny tovarov a služieb. Museli by si viac priplatiť napríklad za potraviny či energie. Prípadné kompenzácie by zvýšili deficit.
Otázne je aj to, podľa akého kľúča by politici prerozdeľovali peniaze z rozpočtu pre poisťovne. Podľa Marcinčina je riešením, že by sa vytvoril „systém záväzného viacročného rozpočtu na štyri roky dopredu“.
Peter Goliaš z inštitútu INEKO vidí riziko aj v tom, že by sa zrušením zdravotných odvodov zabetónoval rozvoj súťaže medzi zdravotnými poisťovňami v budúcnosti a v konečnom dôsledku medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Súhlasí s ním aj Juraj Karpiš z inštitútu INESS: „Tento krok sa skôr hodí do zdravotného systému plne hradeného z daní s absenciou zdravotných poisťovní ako do modelu viacerých konkurujúcich si zdravotných poisťovní.“