Najjednoduchšie je predávať zeleninu či ovocie. Pri produktoch živočíšnej výroby štát aj predaj malých množstiev reguluje pravidlami, čo sa smie s nimi pred predajom urobiť a ako ich predávať.
Predaj prebytkov z vlastnej záhrady či hospodárstva na Slovensku už tradične zlepšuje rodinné rozpočty rodín z vidieka i seniorov, ktorí si držia malé hospodárstvo alebo sa starajú o záhradu. Od septembra vlaňajšieho roka ho začal v prípade malých množstiev prvotných produktov živočíšneho pôvodu regulovať štát.
Drobní predajcovia, ktorí chcú predávať konečným spotrebiteľom - či už známym ale aj príležitostným či stálym zákazníkom z okolia - majú oproti veľkoproducentom upravené podmienky. Neznamená to však, že sa na žiadnu z ich aktivít nevzťahujú zákonné pravidlá.
Kedy sa netreba registrovať Registrácia
predaja z dvora Predaj z dvora sa vzťahuje na surové mlieko (kravské, ale aj iné, napríklad kozie), vajcia, med, mäso z hydiny a domácich králikov zabitých na farme a na zverinu zo zabitej voľne žijúcej zveri. Predaj je viazaný na malé množstvá, predávať sa smie len konečnému spotrebiteľovi, nariadenie vlády presne určuje pravidlá, ako s takýmito produktmi smiete nakladať. Takýto predaj musíte zaregistrovať na príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Na registráciu slúži tlačivo. Formulár aj s pokynmi k registrácii sú na webovej stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy www.svssr.sk v časti Zoznamy prevádzkarní/Usmernenia. Fyzická osoba - nepodnikateľ v ňom okrem mena a priezviska uvádza adresu bydliska, dátum narodenia, adresu usadlosti, kontakty, vyznačí druh činnosti a komu produkty dodáva (či len spotrebiteľom priamo na farme alebo na trhovisku) prípadne uvedie aj sezónu počas ktorej svoje produkty ponúka. Ak sa nezaregistrujete a predávate, hrozí vám pokuta do 663,88 eura. Predaj z dvora kontroluje regionálna veterinárna a potravinová správa. Zdroj: Štátna veterinárna
a potravinová správa
Najjednoduchšie je predávať prebytky z vlastnej záhradky či lesa - takzvané rastlinné komodity.
„Predaj rastlinných komodít, ako sú strukoviny, obilniny, olejniny, zemiaky, zelenina, jadrové, kôstkové, bobuľové ovocie, orechy, byliny, čerstvé huby je v prípade malých množstiev a predaji konečnému spotrebiteľovi súkromnými osobami voľný," píše ministerstvo pôdohospodárstva. Koľko je malé množstvo, určuje potravinový kódex. Napríklad pri kapuste to môže byť až 2000 kilogramov ročne.
To, že je predaj voľný znamená, že sa netreba registrovať. Na predajcov sa však vzťahujú bežné pravidlá poctivého predaja, ktoré kontroluje (a v prípade nedodržania aj pokutuje) Slovenská obchodná inšpekcia. Ak predávajú na trhovisku, musia dodržiavať aj trhový poriadok predpísaný samosprávou.
Koľko je málo Takzvaný predaj z dvora tak, ako ho vlani od jesene upravila nariadením vláda, si veľa ľudí z mesta spája najmä s automatmi na surové kravské mlieko. Pod pojem predaj z dvora však spadá oveľa väčšia oblasť. Vybrané produkty, okrem mlieka aj vajcia, med, mäso z domácej hydiny a králikov, voľne žijúcich zvierat i rýb, môže v limitovaných množstvách predávať každý, ak ide o malé množstvá. Takýto prvovýrobca (podmienkou je, že ide o produkty z vlastného hospodárstva a kupujú ich zákazníci len pre svoju potrebu a nie na ďalšie spracovanie) nemusí mať živnosť a ani zriaďovať obchodnú spoločnosť.
Čo je to „malé množstvo", definuje nariadenie vlády pre každú komoditu osobitne. Napríklad u vajec platí limit, že jednému spotrebiteľovi prvovýrobca nesmie napríklad doma predať viac ako 60 kusov v jednom týždni.
Na trhovisku aj cez predajne Predávať z dvora možno nielen priamo u predajcu doma či na farme, ale i na trhovisku (neplatí pre mlieko, to je možné predávať len priamo spotrebiteľovi prípadne aj cez mliečny automat).
Podľa Zuzany Homolovej zo Zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia nič nezakazuje spôsob, keď sa napríklad viaceré ženy - chovateľky dohodnú, jedna zozbiera napríklad hydinu alebo vajcia z celej dediny a za všetky predáva na trhovisku v meste. Legislatíva, hoci zatiaľ bez ďalších podrobností, pripúšťa aj predaj cez miestne predajne. Pravidlá pre predaj na miestnom trhu, ktoré by to podrobnejšie mohli upraviť sa ešte len pripravujú.
Nariadenie vlády stanovuje nielen čo je to malé množstvo, ale napríklad aj to, akým spôsobom môže prvovýrobca s produktmi pri príprave a predaji nakladať a aké informácie musí poskytnúť kupujúcim.
Najčastejšie ponúkajú med a zverinu Pri predaji živočíšnych produktov z dvora predpisy prikazujú registrovať sa na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
„Najväčší záujem je o predaj včelieho medu a zveriny z voľne žijúcej zvere," hovorí Miroslav Ondriaš zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Predaj obidvoch týchto komodít má na Slovensku dlhú tradíciu. Z takmer 3240 v súčasnosti zaregistrovaných prvovýrobcov, ktorí predávajú malé množstvá „z dvora", viac ako 2000 ponúka med a takmer tisíc zverinu. Predaj surového mlieka si zatiaľ zaregistrovalo zhruba 150 prvovýrobcov. Najmenej, šesť prvovýrobcov, si zaregistrovalo predaj mäsa z domácich králikov zabitých na farme.
„U nás oproti iným krajinám bolo štyridsať rokov zakázané predávať potraviny formou z dvora a teraz je veľmi ťažké to obnoviť," hovorí Homolová. Ekotrend rozbieha projekt komplexného poradenstva, nielen pri predaji produktov prvovýroby z dvora, ale aj predaja výrobkov. „V Dolnom Rakúsku je na poradenstvo pre predaj z dvora 32 ľudí, ktorých platí štát. Farmár platí len symbolický poplatok. Toto u nás veľmi chýba," dodáva Homolová.
Aké sú podmienky predaja?
Kliknite - obrázok zväčšíte
Na tvaroh treba mať schválenú prevádzkareň
Pre potraviny platia prísne pravidlá. Miernejšie predpisy pre predaj z dvora platia len pre suroviny.
BRATISLAVA. Ak ponúkate v malých množstvách na predaj surové mlieko, neznamená to, že môžete bez ďalších povolení spolu s ním predávať aj zozbieranú smotanu, podomácky pripravený tvaroh či maslo. A to napriek tomu, že ste predaj surového mlieka z dvora zaregistrovali na veterinárnej správe.
Pravidlá na predaj z dvora sa totiž nevzťahujú na spracovanie suroviny. Ak predávate napríklad surové mlieko, nariadenie vlády (č. 352/2009 Z.z.) vám zakazuje akokoľvek meniť jeho povahu. Môžete ho iba schladiť, no nesmiete ho už plniť do spotrebiteľských obalov, odstreďovať ho alebo doň pridávať ďalšie zložky a podobne.
Ak chcete ponúkať napríklad domáci tvaroh, musíte okrem predaja mlieka mať schválenú výrobnú prevádzku na úrade verejného zdravotníctva a regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Na jej fungovanie sa už vzťahuje zákon o potravinách a prísne predpisy ohľadne hygieny, sledovania rizík, evidencie či označovania. Zákon v tomto prípade nerozlišuje malé a veľké prevádzky.
„Čo sa týka samotnej výroby potravín, prevádzkovateľ musí podstúpiť podľa súčasnej legislatívy proces schvaľovania prevádzkarne i keď sa to týka malého množstva vyrábaných potravín," hovorí Miroslav Ondriaš zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. „Pri kontrole inšpektorom, úradným veterinárnym lekárom musí prevádzkareň spĺňať základné hygienické predpisy potravinovej legislatívy. Tie sa týkajú najmä stavebno-technických ukazovateľov, jej vnútorného vybavenia technologickým zariadením, zásobovania pitnou vodou a tak ďalej," vysvetľuje. Prevádzkovatelia vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie sú zodpovední za dodržiavanie požiadaviek potravinového práva, ktoré sa týkajú ich činností.
Podobne je to aj vtedy, ak by ste chceli predávať kompóty, lekvár či obľúbené lokše (okrem povolenia veterinárnej a potravinovej správy). Opäť bez ohľadu na ich množstvo.
Halka Tytykalová
Aké sú podmienky predaja?
Kliknite - obrázok zväčšíte
Ako je to so zabíjačkou
Na domácej zabíjačke si pochutíte len vy. Ak chcete niečo predať, musíte si zaregistrovať prevádzkareň. Tie menšie majú upravené pravidlá.
BRATISLAVA. Podobne ako s výrobou a predajom potravín je to aj s predajom mäsa doma zabitých hospodárskych zvierat. Ak robíte domácu zabíjačku len pre vlastnú spotrebu, zo zákona ste len povinní deň vopred to ohlásiť na veterinárnej správe. Ak však chcete mäso ďalej predať, musíte mať na veterinárnej správe schválenú takzvanú potravinársku prevádzkareň s malým objemom výroby. Tá má oproti veľkým bitúnkom či rozrábkarňam niektoré úľavy pri požiadavkách na vybavenie, usporiadanie a konštrukciu (upravuje to Nariadenie vlády 283/2009 Z.z.).
Napríklad malá rozrábkareň nemusí mať samostatné zariadenia pre rôzne kategórie a druhy mäsa, priestory malého bitúnku i rozrábkarne môžu byť využívané aj na manipuláciu s inými živočíšnymi produktmi pre ľudskú spotrebu a podobne.
„Malý" objem výroby v prípade týchto prevádzok znamená po prepočítaní z dobytčích jednotiek pri bitúnku napríklad najviac 200 kusov ošípaných s váhou nad 25 kilogramov za týždeň.
Aj malú prevádzku však musí pravidelne sledovať veterinár. Poplatok za veterinárnu prehliadku je podľa štátnej veterinárnej a potravinovej správy napríklad pri ošípaných nad 25 kilogramov okolo eura za kus.
Napriek tomu takto získané mäso sa nesmie predávať za hranice Slovenska.
Halka Tytykalová
Pravidlá na trhovisku určuje obec
Obchodná inšpekcia môže skontrolovať váš predaj na trhovisku aj pri stolíku pred domom. Povinnosti trhovníka
(pravidlá pre fyzické osoby - nepodnikateľov, predaj prebytkov)
Aby ste mohli na trhovisku predávať, musíte mať povolenie od obce alebo správcu. Z potravinárskych výrobkov môžete predávať len tie, ktoré určí obec všeobecne záväzným nariadením po dohode s príslušnými orgánmi potravinového dozoru. Miesto, kde predávate, musíte označiť, napríklad menom, priezviskom a adresou. Musíte dodržiavať trhový poriadok. Miesto predaja treba udržiavať v čistote, po skončení predaja ho treba zanechať čisté a upratané. To, čo predávate, musíte zreteľne označiť cenou. Tovar ste povinní vážiť tak, aby kupujúci videl, koľko ste navážili. Zdroj: Zákon o trhoviskách,
Slovenská obchodná inšpekcia
BRATISLAVA. Ľudia, ktorí chcú predávať prebytky na trhovisku, musia byť zaregistrovaní na obecnom úrade a musia obci zaplatiť poplatok. Predaj na trhovisku upravuje zákon o podmienkach predaja výrobkov na trhových miestach. Podľa neho obce a mestá vypracovávajú trhový poriadok, ktorý vydávajú všeobecne záväzným nariadením. Podmienky sú rozdielne a preto sa treba informovať priamo na miestnom či mestskom úrade. Kontrolu predajcov podľa hovorkyne Slovenskej obchodnej inšpekcie Danuše Krkošovej zabezpečuje predovšetkým správca trhoviska. No trhoviská sleduje aj inšpekcia, pri potravinách aj veterinárna a potravinová správa. Hygienici sa podľa hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva Lenky Šramkovej na trhovisku sústreďujú na predaj nápojov či jedál.
Podvodníkov prezradia pomaranče Ak ide o predaj rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesných plodín, v prípade kontroly predaja prebytkov na trhu netreba predkladať doklad o živnosti, ani doklad o nadobudnutí tovaru. „To však neplatí, ak je zrejmé, že plodiny nemôžu pochádzať z vlastnej záhrady - napríklad medzi bežným domácim ovocím sa objavia pomaranče alebo ovocie, ktoré v tom čase v našich podmienkach nie je možné dopestovať, napríklad pri skorom predaji melónov," hovorí Krkošová. Vtedy sa vyžaduje nielen živnosť, ale aj doklad o nadobudnutí takéhoto tovaru.
Ak predajca takéto doklady nepredloží, hrozí mu pokuta do výšky 66 387 euro. Jej výšku však inšpektori upravujú podľa miery previnenia. No aj pri menších množstvách to podľa Krkošovej môžu byť stovky eur.
„Obce, ktoré rozhodujú o tom, koho na trh vpustia, by sa pri predaji prebytkov mali pýtať na to, či trhovník má vôbec záhradu alebo hospodárstvo. Stáva sa totiž, že produkty „z vlastnej záhrady" predáva niekto, kto ich ani nemá kde vypestovať," dodáva hovorkyňa Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Predaj zeleniny pred domom Predaj napríklad na rozkladacom stolíku sa označuje ako ambulantný predaj a nemožno ho robiť pri cestách a diaľniciach mimo obce. Pokiaľ chcete stolík umiestniť na verejnom priestranstve, podmienky určuje obec. Ak je na súkromnom pozemku, napríklad parkovisku obchodného reťazca, podmienky predaja si podľa Krkošovej má ustriehnuť vlastník.
Pokiaľ však ovocie alebo zeleninu (zo zákona je na produkty rastlinnej výroby voľný predaj) ponúknete na stolíku umiestnenom na vlastnom pozemku napríklad pred domom, je to vo vašich rukách.
Ak prídu kontrolóri, bude ich zaujímať poctivosť predaja, ako aj to, či uvádzate cenu tovaru. Na váženie v prípade, že ide o prebytky môžete použiť bežnú kuchynskú váhu. Cajchovanú váhu (overenú úradom pre normalizáciu) musia mať len živnostníci. Podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji prebytkov konečnému spotrebiteľovi nie ste povinní vydávať potvrdenku. Ak nie ste samostatne hospodáriaci roľník alebo podnikateľ, nemusíte mať ani registračnú pokladnicu.
Halka Tytykalová
Ako zdaní predaj prebytkov dôchodca
Ak predávate prebytky a nie ste podnikateľ, ide o príležitostný príjem. Tie sú do 925,95 eura oslobodené od dane. BRATISLAVA. Človek, ktorý poberá starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok, nebude platiť daň z príjmov vtedy, ak za rok zinkasuje ako prvovýrobca za predaj vlastných produktov menej ako 2012,85 eura. To je výška nezdaniteľného minima platná pre rok 2010. „Do daňového priznania penzisti samozrejme musia zahrnúť všetky príjmy, ktoré za celý rok zarobili. Dôchodok patrí medzi oslobodené príjmy, takže ho k zdaniteľným príjmom nemusia pripočítať," hovorí daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková. Seniori zdaňujú príjmy štandardne ako iní daňovníci. Výnimkou je len uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, keď privyrábajúci si seniori narážajú na obmedzenie pri uplatnení nezdaniteľnej časti (4025,70 eura na rok 2010). Nemôžu ju ako poberatelia dôchodkov využiť, respektíve si ju môžu uplatniť len čiastkovo vo výške rozdielu medzi ročnou výškou nezdaniteľnej sumy a výškou ich dôchodku.
Pokiaľ penzisti predávajú prvoprodukty ako nepodnikatelia, zákon o dani z príjmov takýto príjem radí do § 8 zákona o dani z príjmov medzi ostatné príjmy, kam patria aj príležitostné príjmy vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby. Tieto sú do výšky 925,95 eura (limit platný pre rok 2010 ) od dane oslobodené.
Ak fyzické osoby - nepodnikatelia nedosiahnu príjem z predaja z dvora vyšší ako oslobodzuje zákon, neplatia odvody do sociálnej poisťovne ani do zdravotnej poisťovne. „Z náhodných a príležitostných príjmov sa odvody vo všeobecnosti neplatia," hovorí Bednáriková.
Halka Tytykalová
