V štátnej správe je podľa odborníka až 30-percentná prezamestnanosť. O desaťpercentnom šetrení hovorí ako o kozmetických úpravách.
BRATISLAVA. Úradníci potkýnajúci sa jeden o druhého, ktorí nemajú do čoho „pichnúť“. Raňajšia káva, čítanie novín, surfovanie na internete a spoločenské návštevy v susedných kanceláriách. Aj taká je realita v slovenských štátnych inštitúciách, tvrdí Ľubomír Plai, bývalý predseda Úradu pre štátnu službu. „Existuje to napríklad aj v niektorých inštitúciách podriadených ministerstvu financií,“ hovorí Plai.
Miklošova reakcia je zásadný východiskový bod, píše Ivan Štulajter.
Druhým extrémom sú podľa Plaia zase zamestnanci štátnych inštitúcií, ktorí sa nemajú ani kedy nadýchnuť. „Nie však preto, že by ich bolo málo, skôr pre zlú organizáciu práce.“
Prepustiť alebo znížiť platy
Zo slovenských štátnych zamestnancov zatiaľ nemal nikto odvahu verejne hovoriť o prezamestnanosti, vo Francúzsku o tom štátna úradníčka pod pseudonymom Zoe Shepardová napísala aj knihu a vyvolala ňou pohoršenie. Napísala, že v Paríži sa robí päť hodín za týždeň a zvyšok dňa trávia úradníci na Facebooku.
Pritom podľa Plaia máme aj my v štátnych inštitúciách až 30-percentnú prezamestnanosť.
Minister financií Ivan Mikloš nedávno oznámil ministerstvám, že im o desať percent skráti mzdové prostriedky, týkať sa to nemá jedine učiteľov. „Jasne som povedal. Znižujeme objem mzdových prostriedkov a inštitúcie sa s tým môžu vyrovnať dvojako, buď znížením počtu zamestnancov, alebo znížením platov, alebo kombináciou týchto možností,“ povedal. Minister chce na desaťpercentnom šetrení získať asi 300 miliónov eur. Predpokladá, že ministerstvá sa nakoniec rozhodnú skombinovať možnosti prepúšťania a šetrenia na platoch.
„Aj keď miera prezamestnanosti je taká veľká, že zrejme by mohlo byť reálne, aby väčšia váha bola na znížení prezamestnanosti,“ povedal Mikloš.
Zatiaľ ministerstvá, ktoré poslali SME odpovede, väčšinou nechceli povedať, čo uprednostnia.
„Na túto otázku budeme vedieť odpovedať až po uskutočnení analýzy a prehodnotení počtu zamestnancov a platov,“ povedala hovorkyňa ministerstva kultúry Eva Chudinová. Ministerstvo spravodlivosti vraj zvažuje rôzne alternatívy a ministerstvo dopravy mieni hľadať rezervy v oboch oblastiach. Zatiaľ iba ministerstvo práce hovorí, že bude prepúšťať.
„Pristúpime k znižovaniu stavu zamestnancov. Zároveň dôjde aj k reorganizácii jednotlivých útvarov, keďže náš úrad má priveľa riadiacich pracovníkov,“ tvrdí Andrea Devánová z mediálneho odboru ministerstva.
Priveľké náklady
Ak by sa ministerstvá a im podriadené organizácie rozhodli iba pre prepúšťanie, o prácu by prišlo do 15-tisíc zamestnancov. Štát by však mal jednorazové náklady pri vyplatení odstupného až do výšky piatich mesačných platov. Priemerný plat sa pritom podľa štátneho rozpočtu na tento rok pohybuje na úrovni 979 eur. Na odstupné by tak padlo zhruba 73 miliónov eur. Štát by musel počítať aj so zvýšenými nákladmi na podporu v nezamestnanosti. O koľko peňazí by išlo, nie je možné jednoducho vyčísliť, hovorí analytik Peter Goliaš z INEKO. Otázne by bolo, koľko by ostalo nezamestnaných a v akej štruktúre.
Goliaš je napriek tomu zástancom redukcie. „Budú síce počiatočné náklady, ale neskôr ušetria.“ Ak by prepúšťali od januára, ušetria za sedem mesiacov, keďže budú musieť vyplatiť päť odstupných platov. „V roku 2012 však ušetria už 12 mesačných platov,“ povedal Goliaš.
Za vlády Fica úradníkov aj pribúdalo
Pred vyše tromi rokmi mali na príkaz vtedajšieho premiéra Roberta Fica prepustiť ministerstvá 20 percent úradníkov. Väčšinou neuposlúchli.
BRATISLAVA. Desaťpercentné šetrenie nákladov na úradníkov napríklad formou prepúšťania sú len kozmetické úpravy. „Odporúčal by som konečne sa zamerať na vypracovanie systému hodnotenia výkonov v štátnej službe,“ hovorí Ľubomír Plai, odborník na štátnu službu.
To by bolo niečo, čo by mohlo podľa neho naozaj pomôcť. „Ak aj teraz prepustia 10 percent zamestnancov, na ďalší rok ich môžu postupne nabrať späť.“
Fico záväzok nesplnil
Podobne sa to stalo aj za vlády Roberta Fica. Vláda sa v októbri 2006 zaviazala znížiť počet zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií do konca roku 2007 o úctyhodných 20 percent.
„V skutočnosti zostal počet týchto zamestnancov ku koncu roku 2007 takmer nezmenený na úrovni necelých 153-tisíc a do konca roku 2009 sa znížil len na 146-tisíc, čo je oproti roku 2006 pokles len zhruba o štyri percentá,“ hovorí Goliaš. Dokazujú to aj čísla, ktoré poskytli SME niektoré ministerstvá.
„Tento záväzok nebol splnený, počet zamestnancov podľa schváleného rozpisu sa znížil o 2,44 percenta,“ povedala Eva Chudinová za ministerstvo kultúry.
Hoci ministerstvo spravodlivosti tvrdilo, že krátenie stavu zamestnancov o 20 percent splnilo, čísla hovoria o niečom inom. V roku 2006 pracovalo spolu na ministerstve, súdoch, v Centre právnej pomoci, Justičnej akadémii a Inštitúte vzdelávania 5656 zamestnancov, v roku 2010 ich už je 5945.
Podobne je na tom aj ministerstvo školstva, ktoré tiež tvrdí, že splnilo záväzok 20-percentného šetrenia. Kým však priamo na ministerstve pracovalo pred štyrmi rokmi 340 ľudí, dnes ich je tam zamestnaných 476. Ministerstvo hospodárstva má o šesť percent ľudí viac ako v roku 2006 a ministerstvo práce a sociálnych vecí ich má viac o 14 percent.
Prepustili a znovu prijali
V niektorých ministerstvách sa stalo totiž presne to, že ak aj v roku 2007 prepúšťali, neskôr začali opäť naberať z rôznych dôvodov.
Nových zamestnancov potrebovali napríklad pre eurofondy. Dokazuje to aj príklad Úradu vlády, ktorý „znížil ku koncu roka 2007 stav zamestnancov o 20 percent“, no podľa viacerých uznesení vlády ho však zvýšil o 21 percent. Dôvodom malo byť napríklad riadenie štrukturálnych fondov.
(rag)
