BRATISLAVA. Slovensko sa pre nesúhlas s pôžičkou Grécku musí pripraviť na „skryté rany pod pás“, čo nás môže pripraviť o nejaké eurá z európskych fondov. Myslia si to ekonómovia aj politici.
Grécka pôžička Grécko sa tento rok ocitlo na pokraji bankrotu. V máji dostalo prísľub od eurozóny a MMF na úver 110 mld. eur. Slovensko sa malo podieľať 817 miliónmi, no ako jediná krajina pôžičku odmietlo, oficiálne sankcie nám za to nehrozia. Najviac požičajú Nemci, a to až 22 miliárd. Náš podiel sa buď nepožičia, alebo rozloží medzi ostatných. Odmietavým postojom Slovenska sa budú ministri financií eurozóny zaoberať začiatkom septembra.
„Slovensko sa nezúčastňuje na pomoci Grécku s vedomím, že ak by sa ocitlo v podobnej situácii, nemohlo by sa spoľahnúť na pomoc iných členov eurozóny či z Bruselu,“ povedal ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta.
Kopance pod stolom Český ekonóm Pavel Kohout hovorí o odvážnom kroku slovenskej vlády, ktorá ukázala, že sa zodpovedá slovenským voličom, a nie „francúzskym a nemeckým bankám, o ktoré ide najviac“. Tieto banky sú najväčšími veriteľmi Grécka a keby skrachovalo, hrozili by im veľké finančné straty.
Únia podľa Kohouta nemôže Slovensko potrestať priamo, pretože na to nemá právnu oporu. „Zatiaľ je Slovensko stále štát, nie obyčajná provincia. Treba však očakávať sériu drobných faulov a útokov zo zálohy,“ myslí si.
Niečo podobné zažili nedávno aj Česi, keď odmietli Bruselom navrhovanú bankovú daň. Neporušili nijaké pravidlá únie, ale odpoveď prišla okamžite. Brusel rozhodol, že sídlo konzorcia Galileo nebude v Prahe.
Eurokomisár Olli Rehn Slovensku vytkol, že sme porušili záväzok pomôcť Grékom a sme nesolidárni. „Domnievam sa, že sme neporušili žiadne pravidlá, za ktoré by sme mohli dostať nejaké sankcie,“ povedal poslanec Jozef Mikuš z SDKÚ.
Ekonomické a politické dôsledky nevyhnutne nastanú, myslí si bývalý štátny tajomník ministerstva financií a poslanec Peter Kažimír (Smer).
„Oficiálne bude Brusel reagovať len verbálne, no kopanec príde pod stolom,“ povedal. Takým kopancom môže byť, že eurokomisia bude naše žiadosti o eurofondy posudzovať prísnejšie ako v prípade iných členov.
Problémy môžeme podľa Kažimíra čakať už onedlho. Nedávno sme totiž požiadali o príspevok z fondu solidarity na povodne. Oficiálne by nám mali preplatiť asi desatinu vzniknutých škôd. „Som zvedavý, ako to napokon dopadne,“ povedal Kažimír.
Dostaneme pod stolom ranu, alebo tichú chválu? Pýta sa Ivan Štulajter.
Euro nepoložíme Ekonómovia nečakajú, že odmietavý postoj Slovenska by zamával eurom. Ani to, že finančné trhy by začali slovenskej vláde účtovať vyššie úroky z pôžičiek.
„Sú tu závažnejšie faktory ako nečakane zlý vývoj gréckeho HDP či ochladzovanie čínskej ekonomiky,“ povedal Kohout. Aj Barta si myslí, že ak by to na trhy malo nejaký vplyv, tak len veľmi malý. Včera napríklad euro mierne posilnilo.
Ako hodnotíte reakciu Bruselu na slovenské „nie“ gréckej pôžičke?
Iveta Radičová, premiérka
Slovensko má v tomto smere aj spojencov. Neočakávam negatívny dosah nášho nesúhlasu na Slovensko.
Béla Bugár, podpredseda parlamentu (Most-Híd)
Brusel mal byť oveľa prísnejší práve v prípade Grécka. Ako je možné, že Grécko ako člen eurozóny malo na jednej strane obrovské dôchodky, oveľa skôr odchádzali do penzie, a na druhej strane im prudko rástol dlh. Navyše klamali v číslach. Prečo vtedy neboli na nich prísni? Podporili sme euroval ako systém, ale pôžičku krajine, ktorá rozhadzovala peniaze, keď sme my šetrili na ľuďoch, nikdy neschválime. To teda nie. Brusel si musí uvedomiť, že členská krajina nemusí so všetkým súhlasiť.
Anton Marcinčin, poslanec KDH
Ťažko sa to hodnotí, keďže na výbore nám minister financií povedal, že to nebude mať žiadne dôsledky. Stanovisko Bruselu však ukazuje, že odmietnutie pôžičky nebude mať na nás pozitívne dôsledky. Ak by sme sa mali správať v súlade s postojom voči gréckej pôžičke, sami by sme sa mali vzdať aj eurofondov. V parlamente zaznievali hlasy, že ide o zlyhanie Grékov a že si za to môžu sami, a nik im nemá nič platiť. Podľa tejto logiky by nám však Brusel nemal posielať žiadne peniaze na vyrovnávanie životnej úrovne. My sme tu totiž mali komunizmus, ktorý nám znížil životnú úroveň a tiež si za to môžeme sami.
Peter Kažimír, poslanec Smeru
Vedeli sme, že kritické stanovisko Bruselu nenechá na seba dlho čakať. Postoj vlády vnímam ako zradu partnerov v Európe. Je hlbokým nepochopením celej atmosféry okolo problémov s dôverou eura. Sme v eurozóne a mali by sme mať spoločný osud s členskými krajinami. Nosíme v peňaženke rovnakú menu ako Gréci. Nemôžeme sa v momentoch, keď je ohrozená naša vlastná mena, tváriť, že sa budeme starať iba sami o seba. Platí tu porekadlo o tom, že reťaz je taká silná, aký silný je jej najslabší článok.
Pavel Kohout, český ekonóm
Do určitej miery je tu podoba so školskou triedou alebo vojenskou posádkou. Kto vyzerá slabo, stane sa obeťou šikany. Ak je skutočne slabý, bude šikanovaný znova a znova. Ak však nájde vnútornú silu brániť sa, má šancu získať si rešpekt u slabších.
