To, či sa nezamestnaní budú môcť na rok tešiť z práce a či platy zamestnaných porastú výraznejšie, závisí od situácie v USA a v Nemecku. Signály spoza Atlantiku nie sú najlepšie. Navyše, v únii prichádza rok šetrenia vo verejných financiách.
Pôvodnú agentúrnu správu sme o 19:29 nahradili autorským textom SME
BRATISLAVA. Pri pohľade na čísla nemeckej ekonomiky, ktorá je naším hlavným trhom, by sa mohlo zdať, že náš ekonomický rast by ľudia čoskoro mohli pocítiť vo svojich peňaženkách. Nemeckej ekonomike sa v druhom štvrťroku darilo ako už dávno nie. No obavy o spomalenie rastu v USA, ktoré patria k najvýznamnejším odberateľom nemeckej produkcie, zas naznačujú, že ľudia si budú musieť ešte počkať, kým sa pozitívne čísla slovenskej ekonomiky z druhého štvrťroka prenesú aj do domácich rozpočtov.
Slovenská ekonomika vzrástla v druhom štvrťroku medziročne o 4,6 percenta a potvrdila svoj primát v Európskej únii. Vyplýva to z rýchleho odhadu Štatistického úradu a Eurostatu. Z únie nik nerástol rýchlejšie ako my, rovnako ako v prvých troch mesiacoch.
Prekvapení
Ekonomika, ktorá vyskočila vyššie, ako sa čakalo, prekvapila svojím výkonom väčšinu analytikov. Tí predpovedali rast okolo štyroch percent. Rast potiahol najmä zahraničný dopyt a investície.
„Lepší výsledok pripisujem silnému oživeniu v eurozóne, najmä v Nemecku,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Nemecká ekonomika si medziročne polepšila o 2,2 percenta, čo je najviac za 20 rokov. Najvyšší rast v únii je aj dielom toho, že pred rokom sme mali jeden z najväčších prepadov. Porovnanie s nízkou vlaňajšou produkciou ekonomiky preto u nás v súčasnosti vyznieva priaznivejšie ako v zahraničí.
Štatistici ešte nezverejnili detaily slovenskej ekonomiky, no z dostupných údajov vidieť, že spotreba domácností zatiaľ ekonomike nepomáha, skôr naopak. Ľudia v obave z budúcnosti stále nakupujú menej ako pred krízou. Naznačuje to aj nízka inflácia, ktorá bola v júli zhruba jednopercentná.
Ani ekonomika však ľuďom zatiaľ nepomáha. Rast je podľa ekonómov stále slabý na to, aby dokázal vytvárať nové pracovné miesta. Oproti vlaňajšku sa totiž zamestnanosť znížila o 2,4 percenta na 2,1 milióna ľudí. Mierny optimizmus prináša údaj Štatistického úradu o náraste zamestnanosti medzi prvým a druhým štvrťrokom zhruba o dvetisíc ľudí. Je to prvýkrát od začiatku krízy. Avšak na to, aby ekonomika vo väčšom „vyrábala“ nové pracovné miesta, potrebujeme rásť od troch do štyroch percent dlhší čas.
„Predpokladám, že citeľnejší nárast zamestnanosti môžu ľudia na Slovensku pocítiť až na budúci rok,“ povedal analytik ING Bank Eduard Hagara. Veľa závisí od toho, ako sa bude dariť zahraničiu, od ktorého sme závislí. Náznaky rastu nezamestnanosti a poklesu dôvery v USA neveštia nič dobré. Podľa analytika VÚB banky Martina Lenka to vysiela signál, že „rýchly rast nemeckej ekonomiky tu nebude večne“. Reťazová reakcia by následne postihla aj nás.
„Ak by sa negatívne riziká z USA naplnili, bolo by len otázkou času, ako rýchlo by sa premietli aj do spomalenia slovenskej ekonomiky,“ myslí si Hagara.
Bruselské signály
Signály, že budúci rok nebude jednoduchý, prichádzajú aj z eurokomisie. Hovorca menového eurokomisára Amadeu Altafaj dnes pre svetové agentúry hovoril o potrebe šetriť v rozpočtoch, čo môže spomaliť oživenie v únii. Šetriť sa má aj na Slovensku. V štátnej správe budú klesať platy a má sa tiež prepúšťať.
Záchrana rozpočtu si vyžiada aj zvyšovanie daní a odvodov, čo chce vláda robiť rušením rôznych výnimiek. UniCredit Bank preto očakáva spomalenie ekonomického rastu u nás. Tento rok jej analytici predpovedajú 4,3 percenta, na budúci rok 3,5 percenta. „Dôvodom bude potreba šetrenia, ktorá zrejme zasiahne aj výstavbu diaľnic,” povedal analytik banky Ján Tóth.
