S nepopulárnymi opatreniami na záchranu verejných financií prišli ministri financií a práce v čase, keď bola ich šéfka Iveta Radičová na dovolenke v zahraničí. Navyše obišli niektorých koaličných partnerov.
Pôvodnú agentúrnu správu sme o 20:14 nahradili autorským textom SME
BRATISLAVA. Roky zarábal aj na radách, ako legálne zaplatiť čo najmenej daní a odvodov štátu. Pred pár mesiacmi mu vyšla kniha s názvom „Ako ušetriť pri platení daní a odvodov“. Dnes však už Jozef Mihál (SaS), ktorý je niekoľko týždňov vo funkcii ministra práce, spolu s ministrom financií Ivanom Miklošom (SDKÚ) oznámil zmeny v odvodoch a daniach, ktoré jeho rady posielajú do minulosti. Chcú zrušiť viaceré výnimky, cez ktoré sa dali znížiť dane a odvody. Ak to v parlamente prejde, Mihálové knižky s radami o daniach a odvodoch sa výrazne stenčia.
Cenou za ušetrených 440 miliónov eur v prvom roku môže byť niekoľko tisíc nahnevaných podnikateľov, ktorým pre nižšie paušálne výdavky klesnú čisté príjmy.
Kto bude platiť viac
Hnev zrejme neobíde ani tých, ktorí budú predávať nehnuteľnosti, získané po januári 2011. Predaj bytov, domov a pozemkov už nebude oslobodený od dane ako doteraz.
Ľudia s vyššími zárobkami budú platiť od januára aj vyššie odvody. Ministri navrhli zvýšenie odvodových stropov. Opatrenia sa dotknú všetkých so zárobkom nad 1100 eur hrubého mesačne, čo je asi 200–tisíc ľudí. Mnohých z nich iba symbolicky. Výraznejšie to pocíti menšina so zárobkom nad 2170 eur.
Viac daní zaplatí aj niekoľko stoviek tisíc ľudí, ktorí si dobrovoľne sporia na penziu v treťom pilieri. Stratia daňovú úľavu, teda zhruba 80 eur ročne.
Čistý príjem sa zníži aj ľuďom, ktorí si privyrábajú na dohodu. Od nového roka sa aj z dohôd budú platiť odvody.
Prekvapený Bugár
Ministri Mikloš a Mihál nepopulárne opatrenia nekonzultovali so všetkými koaličnými partnermi, čo rozhnevalo najmä šéfa Mostu–Híd Bélu Bugára: „Páni ministri zasa urobili zlý ťah. Koaliční partneri o tom ani nevedia a už s tým idú pred médiá.“
Bugár upozorňuje, že sa im môže „pokojne stať, že niektoré veci im neprejdú, lebo koaliční partneri nebudú ochotní to rešpektovať“.
Ekonóm SAV Vladimír Baláž považuje ekonomický balík za nevyhnutný krok k záchrane rozpočtu. Tento rok mu hrozí deficit okolo 8 percent HDP, teda skoro ako v Grécku. Balážovi sa však nepáči, že vláda chce odvody vyberať nielen z príjmov konateľov obchodných spoločností, ale aj z brigádnických a pracovných dohôd.
To postihne najmä chudobnejších. Bohatší sa odvodom môžu vyhnúť cez podiely na zisku. Z nich sa odvody platiť nemajú. „Určite Juraj Široký nepracuje na dohodu o vykonaní práce,“ povedal Baláž na adresu známeho podnikateľa.
Mnohé z opatrení začnú platiť už od budúceho roka, ale reálne ich ľudia pocítia až od roku 2012.
Čo na ľudí „ušili“
O daňovú výhodu prídu ľudia, ktorí si dobrovoľne sporia na penziu cez životnú poistku či v doplnkových dôchodkových spoločnostiach. Ročne tak prídu o necelých 80 eur.
Horšie však daňovo-odvodový balík dopadne na ľudí s vysokými zárobkami. Ministri chcú zvýšiť strop na povinné odvody na päťnásobok. Zamestnanec so zárobkom okolo tritisíc eur hrubého mesačne si tak priplatí o vyše 15 eur, firme dokonca odvody stúpnu o vyše sto eur. Dnes sa zdravotné odvody platia maximálne z trojnásobku a sociálne zo štvornásobku priemernej mzdy.
Od januára už od daní nebude oslobodený predaj bytov a domov. Týka sa to však len nehnuteľností, ktoré sa nadobudnú po 1. januári 2011.
Zdravotné a sociálne odvody sa budú od januára platiť aj z odstupného, odchodného, odmien pri jubileách či z náhrad za pracovnú pohotovosť. Ale aj z pracovných dohôd. Odpočítateľnú položku na daňovníka si budú môcť uplatniť len pri príjmoch z práce a podnikania, a nie napríklad zo zárobkov z prenájmu nehnuteľností. Zrušenie daňových výnimiek platí od januára budúceho roka, ľudí sa však dotkne až v roku 2012 pri zúčtovaní a priznávaní dane.
Dôchodkové odvody budú po novom platiť aj členovia dozorných rád či konatelia eseročiek.
Nižšie odvody ešte nebudú
„Chceme nielen získať ďalšie peniaze do verejných financií, ale zlepšovať daňový a odvodový systém,“ zdôvodňuje zmeny minister financií Ivan Mikloš.
Rušenie daňových a odvodových výnimiek má na budúci rok do rozpočtu priniesť 440 miliónov eur a ďalší rok vyše pol miliardy eur. „Odvodové výnimky sa musia odstrániť, ak chceme pristúpiť k zreálneniu odvodov a k ich zníženiu,“ povedal minister práce Jozef Mihál.
Hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta považuje opatrenia, ktoré ministri predstavili, za dobre navrhnuté. Jediné riziko vidí v tom, ktoré z týchto opatrení sa aj podarí nakoniec od 1. januára presadiť. Ekonóm SAV Vladimír Baláž väčšinu zmien hodnotí pozitívne, pretože „jednoduchší systém daní a odvodov je prehľadnejší a ťažšie sa z neho uniká“.
Nepáči sa mu však zrušenie výhod v treťom pilieri, pretože sa „stráca motivácia ľudí sporiť si na penziu, čo je v rozpore so snahou riešiť dlhodobé problémy dôchodkového systému“.
;)
1. Zrušenie daňovej úľavy v 3. pilieri
Tí, ktorí si dnes šetria dobrovoľne na penziu v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, životnej poisťovni či cez podielové fondy v správcovskej spoločnosti, si ročne môžu znížiť daňový základ o 398,33 eura (12-tisíc korún). Tento daňový odpočet sporiteľovi zvýšil čistý ročný príjem zhruba o 76 eur. Sporitelia od budúceho roka o túto výhodu prídu. V treťom pilieri je okolo milióna sporiteľov, nie všetci ju však využívali. Štát však nezruší všetky výhody v treťom pilieri. Firmy, ktoré doň prispievajú za svojich zamestnancov, si o tieto príspevky môžu znížiť daňový základ. Ľudia si však tento príspevok budú musieť zdaniť. Dotkne sa ich to až pri zúčtovaní dane či podávaní daňových priznaní v roku 2012. V budúcoročných priznaniach dane ešte sporitelia budú mať nárok na túto daňovú úľavu.
2. Zníženie paušálnych výdavkov
Podnikatelia, ktorí si nechcú z rôznych dôvodov robiť účtovníctvo, môžu použiť paušálne výdavky. Remeselníci dnes majú nárok na 60-percentné paušálne výdavky, väčšina ostatných živnostníkov a samostatne zárobkovo činných osôb mala výdavky 40 percent. Príležitostným príjmom z poľnohospodárstva prislúcha 25 percent. Paušálne výdavky, podobne ako skutočné, sa odrátavajú od skutočných príjmov. Tento rozdiel je po znížení o výdavky na povinné odvody základom dane podnikateľa. Od budúceho roka sa paušálne výdavky zjednocujú na 30 percent. Pre živnostníka s príjmami okolo 10-tisíc eur hrubého ročne to môže znamenať zvýšenie výdavkov asi o 190 eur. Pri podávaní daňových priznaní za tento rok však podnikatelia budú môcť použiť ešte staré percentá paušálnych výdavkov.
3. Zrušia sa odvodové výnimky
Ak firma zaplatí zamestnancovi odmenu pri pracovnom alebo životnom jubileu, zamestnanec od januára z tejto sumy zaplatí už aj sociálne a zdravotné odvody. Platiť odvody bude aj z odstupného, odchodného či z náhrad za pracovnú alebo služobnú pohotovosť. Odvody sa budú platiť aj z pracovných dohôd. Náklady sa zvýšia aj pre firmy. Odvody sa budú povinne platiť aj z nepravidelných príjmov, ale iba dôchodkové. „Ak niekto napríklad raz ročne dostane odmenu ako člen dozornej rady alebo ako konateľ eseročky, odvedie z nej poistné na dôchodkové poistenie,“ povedal minister práce Jozef Mihál. Z tohto príjmu nebude teda platiť nemocenské poistenie či poistenie v nezamestnanosti. Odvody na sociálne poistenie sa nebudú platiť z príjmov z prenájmu. Nebudú sa platiť ani z podielov na zisku či z dividend, teda z takzvaných kapitálových príjmov.
4. Zvýšia sa maximálne vymeriavacie základy na odvody
Zamestnanci s nadpriemernými zárobkami budú od januára platiť vyššie odvody. Maximálny vymeriavací základ na sociálne aj zdravotné odvody sa zvýši na päťnásobok priemernej mzdy. Dnes sa zdravotné odvody platia najviac z trojnásobku priemernej mzdy, čo je tento rok 2169,09 eura. Na starobné dôchodkové a invalidné poistenie či poistenie v nezamestnanosti sa platia odvody najviac zo štvornásobku priemernej mzdy, čo je od júla 2978 eur. Z nemocenského poistenia sa dnes platia odvody najviac zo sumy 1116,75 eura, teda 1,5násobku priemernej mzdy. Pre zamestnanca s mesačným príjmom 3000 eur tak od januára stúpnu odvody zhruba o 16 eur mesačne. Ešte viac sa zvýšia náklady pre jeho zamestnávateľa. Ten zaňho na odvodoch zaplatí viac približne o 120 eur. Ak má 20 takých zamestnancov, náklady na odvody, ktoré za nich platí, stúpnu firme asi o 2380 eur.
5. Zrušenie daňových výhod v zdravotníctve
Lekári si v súčasnosti môžu znižovať základ dane zhruba o 332 eur, ak ich použili na vzdelávanie. Zdravotné sestry približne o 232. Ročne tak v čistom ušetrili od 44 do 63 eur. Budúci rok to môžu pri priznávaní dane využiť poslednýkrát.
6. Obmedzenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka
Nezdaniteľné minimum sa bude uplatňovať iba z príjmov zo zamestnania a z podnikania.
7. Príplatky k príjmom zo závislej činnosti
Sudcovia či prokurátori si budú musieť platiť daň aj z rôznych príplatkov k materskej či nemocenskej.
8. Predĺženie daňových odpisov lízingu
Auto na lízing si podnikatelia nebudú môcť odpisovať tri, ale až štyri roky, ako je to pri nákupe na úver či za vlastné.
9. Nehnuteľnosti už nebudú oslobodené od dane
V súčasnosti sú príjmy z predaja bytu oslobodené, ak majiteľ vlastní nehnuteľnosť aspoň 5 rokov. Alebo ju vlastní aj menej, ale má v nej 2 roky trvalý pobyt. Od budúceho roka sa príjem z predaja nehnuteľností, teda rozdiel medzi nadobúdacou a predajnou cenou bude zdaňovať. Týka sa to však len nehnuteľností nadobudnutých po 1. januári 2011.
10. Zdanenie paušálnych náhrad
Od januára sa paušálne náhrady budú zdaňovať prezidentovi, členom vlády, sudcom či prokurátorom.
Sociológ neočakáva, že zmeny budú mať výrazný vplyv na preferencie politických strán.
BRATISLAVA. BRATISLAVA. Vláda rozbieha rušením výnimiek v daňovej oblasti a v oblasti sociálneho poistenia prvé nepopulárne opatrenia.
Plánovaných 440 miliónov eur, ktoré má počas prvého roka získať, by malo ísť predovšetkým od niektorých živnostníkov. Konkrétne kompenzácie úsporných opatrení pre ľudí ministri za SDKÚ, SaS a štátny tajomník z KDH zatiaľ nepredstavili.
Preferencie sa asi nepohnú
„Ide určite o nepopulárne opatrenie. Každá zmena k horšiemu je nepopulárna,“ myslí si sociológ Pavel Haulík z agentúry na prieskum verejnej mienky MVK.
Otázkou je, či takéto kroky niekomu skutočne natoľko „stúpia na otlak“, aby okolo nich robil veľký krik. Analytik očakáva, že sa opatrenia nedotknú ľudí s nízkymi príjmami. Mohlo by ísť najmä o strednú vrstvu, voličov SDKÚ a SaS. „Chcú to zrejme práve preto urobiť rýchlo,“ domnieva sa. Veľký spoločenský ohlas a priamy dosah na preferencie podľa Haulíka zrejme nebude.
Vraj len rušia privilégiá
„Samozrejme, isté dosahy to bude mať, ale predovšetkým rušíme neodôvodnené výhody a privilégiá,“ povedal minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) na otázku, či sa nebojí reakcie voličov. Návrhy podľa neho nie sú stranícke. „Sú to návrhy, ktoré sú samozrejme návrhmi rezortov, ktoré sú súčasťou koaličnej vlády.“
„Tento balík troch zákonov je postavený na základe programového vyhlásenia vlády, na ktorom bola zhoda všetkých štyroch koaličných strán, povedal minister práce Jozef Mihál (SaS).
;){kind=link}