Paušál sa oplatí menej Vláda by peniaze do štátnej kasy chcela nahnať aj znížením paušálnych výdavkov. Tadiaľ však cesta nevedie, upozorňujú odborníci.
BRATISLAVA. Ani podnikatelia sa zrejme nebudú na záchranu rozvrátených verejných financií dívať ako nestranní pozorovatelia. Ministerstvo financií chce znížiť paušálne výdavky, ministerstvo práce im zamýšľa rozšíriť vymeriavací základ, teda sumu, z ktorej sa platia povinné odvody do Sociálnej poisťovne.
Paušálne výdavky sa majú zjednotiť na 30 percent. V súčasnosti väčšina podnikateľov, ktorí si nerobia účtovníctvo, používala 40-percentné paušálne výdavky. Remeselníci ich majú až 60 percent, a tí, ktorí majú príležitostné príjmy z poľnohospodárstva, 25 percent.
Štát znížením paušálnych výdavkov zrejme príliš nezarobí, hoci s tým počíta. „Väčšina ľudí si začne uplatňovať skutočné výdavky a vláda na tom až tak nezíska,“ myslí si odborníčka na dane a odvody Dagmar Piršelová.
Rovnaký názor má aj šéf Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. Podľa neho boli dve skupiny paušálnikov. Na jednej strane tí, ktorí skutočne podnikali a mali výdavky vyššie ako 40 či 60 percent, no nechceli mať starosti s účtovníctvom.
Pri paušálnych výdavkoch ho robiť netreba. Druhou skupinu boli tí, ktorí klasický pracovný pomer nahrádzal i živnosťou, napríklad niektorí novinári alebo murári. „Mali iným spôsobom postihovať tých, ktorí to zneužívali a nie klasických podnikateľov,“ povedal Sirotka.
Peniaze môže štát od podnikateľov získať najmä zvýšením sumy na platenie odvodov.
Odvody sa budú platiť za prácu v pohotovosti Lekári, sestry, ošetrovatelia doteraz neplatili odvody z náhrad za pracovnú alebo služobnú pohotovosť. To sa má zmeniť.
BRATISLAVA. Lekárom sa nové opatrenie, ktoré navrhuje vláda, nepáči. Platy majú podľa nich nízke už teraz. Po zaplatení odvodov z príjmov, ktoré dostávajú za pohotovosť doma, dostanú ešte menej.
„Je ťažké hodnotiť takéto opatrenia, keď dodnes nie je doriešené primerané a dôstojné ohodnotenie práce lekára. Platí to aj pri ohodnotení za službu v pohotovosti, kde roky dostáva almužnu a ešte aj z toho má platiť odvody,“ povedala Júlia Slobodniková zo Slovenskej lekárskej komory.
Nové opatrenia komora nehodnotí pozitívne. „Nie sme presvedčení, že toto je spôsob, ako nahradiť nedostatok verejných financií,“ povedala. Komora tvrdí, že následkom bude prehĺbenie problémov v zdravotníctve.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger vníma krok vlády ako logický. Aj napriek tomu očakáva, že zdravotnícki zamestnanci budú žiadať za straty náhradu od zamestnávateľov.
„Dnešné taxy za služby v pohotovosti sú smiešne,“ povedal. V regionálnej nemocnici to podľa neho môže byť za pracovný deň asi tri eurá za hodinu, za sobotu a nedeľu štyri eurá a za sviatok asi päť eur za hodinu.
Zvýšené odvodové zaťaženie preto podľa Ottingera spôsobí, že zdravotníci budú žiadať zvýšenie svojej hodinovej mzdy.
Z benefitov zostane zamestnancom menej Odvody sa budú platiť aj z poukážok či z odmien zo sociálneho fondu.
BRATISLAVA. Ak dá firma zamestnancovi poukážku na nákup alebo masáž, zamestnanec zaplatí z hodnoty poukážky od januára nielen daň, ale aj odvody. Po novom sa totiž odvody majú platiť aj z nepeňažných benefitov zamestnanca. Rovnako aj z odmien pri jubilejnom výročí, z odchodného a odstupného.
Vyššie odvody zaplatia aj ľudia, ktorí využívajú služobné auto na súkromné účely. Dnes sa im o jedno percento z nadobúdacej hodnoty auta zvyšuje vymeriavací základ na výpočet dane, po novom sa im zrejme o percento zvýši aj vymeriavací základ na odvody. Odvody sa budú platiť aj z tej časti cestovnej náhrady, ktorá je nad zákonom stanovenú náhradu.
Ešte začiatkom mesiaca minister práce Jozef Mihál hovoril, že medzi odvodovými výnimkami pravdepodobne zatiaľ zostanú odmeny zo sociálneho fondu. „Ale aj to berte s rezervou,“ povedal. Nakoniec sa podľa návrhu ministerstva práce majú platiť odvody aj z príspevkov, ktoré vyplácajú firmy zamestnancom zo sociálneho fondu.
Odborárom sa to však nepáči. „S tým zásadne nesúhlasíme. Sú to minimálne sumy. Aj keď zamestnanec dostane napríklad lístok na koncert, odvody, ktoré má z tejto sumy zaplatiť, nevyriešia deficit Sociálnej poisťovne,“ povedal prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.
Z predaja bytu či domu sa od budúceho roka bude platiť daň Minister financií chce rozbitý rozpočet zachraňovať aj zrušením daňových úľav pri predaji a prenájme bytu.
BRATISLAVA. Najväčším prekvapením daňového balíka ministra financií Ivana Mikloša bolo na prvé počutie zrušenie oslobodenia dane pri predaji nehnuteľností. Predstava, že ak majiteľ predá trojizbový byt v Bratislave za 100-tisíc eur a z toho musí zaplatiť daň 19 percent, čiže 19tisíc eur, znie odstrašujúco.
Detailnejší pohľad na opatrenie však obavy majiteľov nehnuteľnosti čiastočne rozptyľuje. Ak Miklošov návrh prejde, zdaňovať sa totiž bude iba rozdiel, ktorý vznikne tým, že nehnuteľnosť sa predá drahšie, ako sa kúpila.
Keď napríklad získate trojizbový byt za 100-tisíc eur a predáte za 110-tisíc eur, daň budete po novom platiť z 10-tisíc eur, čo by bolo 1900 eur, a nie 19-tisíc. Navyše, pôvodnú nákupnú cenu môžete zvýšiť o náklady na prípadnú rekonštrukciu bytu, čo by výslednú daň znížilo. Rovnako sa budú môcť náklady zvýšiť aj o úroky z hypotéky, ak majiteľ kupoval byt či dom na úver.
„Ak oslobodenie zrušia, nemal by byť problém odrátať z daňového základu aj úroky z úverov a pôžičiek,“ povedala odborníčka na dane Milena Rážová. Ak by teda náš fiktívny majiteľ dal na rôzne opravy bytu päťtisíc eur a na úroky napríklad tisíc eur, jeho daň by pri predaji bytu klesla z 1900 na 760 eur.
Pre bežného občana však daň rádovo aj v stovkách eur nie je zanedbateľná suma. Daniela Rážová z Bond reality si myslí, že zrušenie oslobodenia „môže viesť k zvýšeniu podielu sivej ekonomiky“ tým, že ľudia budú mať v zmluvách nižšie sumy ako tie, za ktoré byt skutočne predajú, aby sa vyhli dani.
V súčasnosti je predaj nehnuteľnosti oslobodený od dane, ak predajca vlastní byt či dom minimálne päť rokov alebo ho vlastní aj menej, no má v ňom trvalý pobyt aspoň dva roky.
Daň z predaja bude majiteľ platiť len z bytu, ktorý si kúpi po 1. januári 2011. Od budúceho roka by sa malo zrušiť aj čiastočné oslobodenie príjmu z prenájmu bytov či domov.
Odvodové stropy výrazne stúpnu Maximálna hranica na výpočet zdravotných a sociálnych odvodov sa zvýši nad 3700 eur. Zvýšenie vymeriavacieho základu sa dotkne asi 200-tisíc ľudí.
BRATISLAVA. Zamestnanci s nadštandardnými zárobkami budú platiť od januára vyššie odvody. Odvodové stropy pre sociálne poistenie s výnimkou úrazového poistenia sa zvýšia na päťnásobok priemernej mzdy, čo je zhruba 3722,5 eura.
Pre úrazové poistenie, ktoré platí za zamestnanca jeho zamestnávateľ, je vymeriavacím základom hrubá mzda.
Na rovnakú výšku, teda päťnásobok priemernej mzdy, stúpne aj strop pre zdravotné odvody. Hranica na platenie všetkých odvodov sa bude upravovať raz do roka.
Kto zarába mesačne nad 1116 eur v hrubom, zaplatí vyššie odvody minimálne na nemocenskom poistení. Približne v takej výške je dnes pre toto poistenie odvodový strop, od januára sa však podstatne zvýši. Zvýšenie odvodov sa dotkne asi 200tisíc ľudí, aj keď mnohých z nich iba mierne.
Zamestnanci, ktorí zarábajú v hrubom mesačne napríklad 3400 eur, dnes platia odvody na zdravotné poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu 2169,09 eura. Dôchodkové a invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti zo sumy 2978 eur. Taký je dnes odvodový strop. Od januára tieto odvody zaplatia zo sumy 3400 eur.
Ešte viac stúpnu náklady firmám. Tie dnes platia za zamestnancov odvody vo výške 35,2 percenta z ich hrubej mzdy.
Sociálne odvody budú povinne platiť aj ľudia, ktorí majú príjmy podľa autorského zákona. Výška odvodov sa im vypočíta od 1. júla 2012. Píšucim autorom sa však zruší dvojpercentný príspevok do literárneho fondu.
