BRATISLAVA. Ozdravenie verejných financií zabolí. Zmeny v daniach a odvodoch sa dotknú širokých vrstiev obyvateľstva. Rozhorčení sú študenti či učitelia, ktorí pracujú či brigádujú na niektorú z pracovných dohôd. Doteraz z toho platia len dane, ak balík prejde, od budúceho roka začnú platiť aj odvody.
Najbolestivejšie opatrenia Zaťaženie pracovných dohôd odvodmi. Zrušenie daňových úľav v tretom pilieri. Zavedenie odvodov z odstupného. Zrušenie daňovej úľavy na prenájom a predaj bytu. Zvýšenie stropov pre platenie odvodov. Znevýhodnenie výpočtu vymeriavacieho základu pre sociálne odvody. Zavedenie odvodov z náhrad za pracovnú pohotovosť.
To im zníži čistý príjem. Nevôľu prejavujú aj zástupcovia zamestnávateľov, ktorí kritizujú, že stúpne už aj tak vysoké odvodové zaťaženie práce.
Správny krok. Podmienečne Kritika neobišla ani opatrenie zrušiť daňové úľavy pre dobrovoľné sporenie na penziu v treťom pilieri.
„Je to správny krok, ale len za podmienky, že to bude na budúci rok kompenzované znižovaním odvodov, a nie o pár rokov,“ hodnotí zvýšenie odvodov pre viaceré skupiny zamestnancov Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Na to sa minister Jozef Mihál chystá, ale nie na budúci rok.
Výkonný tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták oceňuje snahu vlády rušiť výnimky a tým zjednodušiť dane a odvody a napraviť zlý stav verejných financií. Upozorňuje však, že zvýšenie odvodového zaťaženia práce môže „ohroziť príchod investorov a rozširovanie výroby firiem, ktoré tu už pôsobia“.
Aj on to vníma podobne ako Kičina. „Tieto opatrenia vnímame ako krok A, po ktorom bude musieť nasledovať krok B: po konsolidácii rozpočtu očakávame zníženie odvodového zaťaženia,“ povedal Hošták.
Zaťaženie pracovných dohôd odvodmi môže ľudí odradiť od práce, myslia si personálne agentúry. Ak firmy ľuďom nevykompenzujú pokles platu pre odvody zvýšením hrubej mzdy, môže byť problém.
„Ak hrubé platy nestúpnu asi tak 30 percentám ľudí, ktorí teraz pracujú na dohodu, za tieto peniaze pracovať nepôjdu,“ myslí si Darina Mokráňová z personálnej spoločnosti Index Nosluš.
Záujem sa podľa agentúry s názvom Študentský servis zníži viac u nezamestnaných, ktorí si občas privyrábali na brigádach. „Možno očakávať pokles ich záujmu. Môžu byť potom pre nich zaujímavejšie sociálne dávky,“ povedal manažér pracovnej agentúry Marián Sliacky.
Na dohodu vo veľkom pracujú aj učitelia. Navrhované zmeny kritizujú. Ak by museli platiť odvody, budú podľa prezidentky Slovenskej komory učiteľov Márie Barancovej požadovať zvýšenie hrubej mzdy. Prijali by však aj výnimku.
„Učitelia sú dlhodobo zle finančne ohodnotení, preto by si zaslúžili bonus, aby neboli vôbec odvodovo zaťažení,“ povedala Barancová.
Jusko: Zlý prístup Balík na záchranu verejných financií počíta aj so zrušením daňovej úľavy pre ľudí, ktorí si dobrovoľne sporia na penziu v treťom pilieri. Pre takmer 400 eurovú úľavu majú v súčasnosti ročnú daň nižšiu zhruba o 76 eur. O túto sumu prídu.
A nielen to. Z príspevku, ktorý za zamestnancov do tretieho piliera platia firmy, sa budú platiť nielen dane, ale aj odvody. Bývalý guvernér Národnej banky a dnes prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko si myslí, že „riešiť separátne iba tretí pilier bez komplexnej revízie daňového systému je veľmi zlý prístup“.
Firmy podľa Juska stratia motiváciu prispievať ľuďom do tretieho piliera, čo ho výrazne oslabí. „Pre zamestnávateľov bude výhodnejšie, ak zamestnancom namiesto príspevku do tretieho piliera zvýšia hrubý plat,“ myslí si Jusko.
Vláde Jusko odporúča urobiť reformu celého odvodového systému naraz, nie po častiach. Súčasné nastavenie dôchodkového systému, teda prvého, druhého aj tretieho piliera je na pomery slovenskej ekonomiky príliš veľkorysé,“ povedal.
Balíček nie je hotový
Miklošov a Mihálov balíček ešte nie je uzavretá vec. Hovoriť o ňom chce nielen Most–Híd, ale aj KDH.
BRATISLAVA. Rušenie výnimiek v daňovej oblasti a v oblasti sociálneho poistenia nie sú ešte definitívna vec. Prípadné zmeny nevylučuje premiérka Iveta Radičová, ale ani KDH. Most má výhrady najmä k spôsobu, akým ho oznámili ministri financií a práce Ivan Mikloš (SDKÚ) a Jozef Mihál (SaS).
„Na prípadné vylepšovanie zákonov slúži pripomienkové konanie. (...) O prípadných pripomienkach, ak nejaké budú, budeme včas informovať,“ odpovedala premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) cez hovorcu Rada Baťa na otázku, či treba v opatreniach ešte niečo korigovať.
„KDH má záujem diskutovať o navrhovaných zmenách legislatívy,“ povedal hovorca KDH Matej Kováč. Sledovať budú hlavne dosah na verejné financie, trh práce a sociálne slabých.
Most–Híd má výhrady najmä k tomu, že ministri oznámili zmeny bez toho, aby sa o nich rozhodlo na koaličnej rade. „Ako predseda koaličnej strany sa dozvedám až z médií, čo všetko sa chystá,“ povedal predseda strany Béla Bugár.
„Nedá sa to urobiť tak, že občanom iba povieme, ako ideme na nich šetriť a zároveň najmä nízkopríjmovým skupinám nepovieme, ako to ideme kompenzovať. A nehovoríme ani o tom, ako budeme šetriť na sebe v štátnej správe," dodal Bugár.
Predseda SaS Richard Sulík vidí za Bugárovými výhradami to, že sa v daniach a odvodoch nevyzná. „Aké kompenzácie? Veď tu sa idú škrtať daňové výnimky. A to, že ju mal niekto doteraz, znamená, že ju mal na úkor všetkých ostatných," hovorí Sulík.
S podporou opozície pravica rátať nemôže. „Cítiť z toho taktiku, že sa vláda v budúcom roku vôbec nechystá šetriť, ale konsolidáciu bude dobiehať tým, že to nechá na ľudí,“ povedal exminister financií Ján Počiatek (Smer). Porazenými budú hlavne živnostníci.
„Nemôžeme so všetkým súhlasiť. Aj keď chápeme, že treba riešiť deficit Sociálnej poisťovne,"povedal Miroslav Gazdík z KOZ.
Miroslav Kern
